
Pôvod a história plemena
Cieľom šľachtenia plemena Československý vlčiak bolo získanie odolnejších a výkonnejších služobných psov pre potreby vtedajšej československej pohraničnej stáže. Zmiešaním krvi karpatského vlka a Nemeckého ovčiaka vzniklo odolnejšie, vytrvalejšie a oveľa ostražitejšie plemeno s nadštandardne vyvinutými zmyslami v porovnaní s dovtedy bežne využívaným Nemeckým ovčiakom. Problémy v služobnom smere využitia plemena však spôsobovala plachosť niektorých jedincov a extrémna naviazanosť na jedného pána. Časté striedanie psovodov u pohraničného vojska, kedy sa psovodi menili priamo úmerne k dĺžke povinnej vojenskej služby a slabá úroveň cvičiteľnosti Československého vlčiaka viedli k zrušeniu oficiálneho chovu v Českej republike. Chov sa však naďalej rozvíjal v súkromných chovoch v Čechách a na Slovensku a v roku 1989 bolo plemeno oficiálne uznané FCI. Po rozdelení Česko-Slovenska sa stala garantom plemena Slovenská republika a Československého vlčiaka tak dnes zaraďujeme medzi jedno z našich národných plemien.
Povaha, využitie a pre koho je vhodný
Jedná sa o nadpriemerne inteligentné plemeno, ktoré si však vyžaduje individuálny prístup s dôrazom na skorú a precíznu socializáciu v mladom veku. Napriek atraktívnemu vzhľadu a výnimočnej povahe v žiadnom prípade nepatrí do rúk neskúseného chovateľa. Potrebuje veľmi trpezlivý prístup. Je ťažšie cvičiteľný, klasický „dril“ ako napr. pri Nemeckom ovčiakovi na neho neplatí. Československý vlčiak má vlastnú hlavu, nerobí nič, čo zo svojho pohľadu považuje za zbytočné, alebo pričom mal v minulosti negatívnu skúsenosť. Jeho majiteľ musí v psovi vzbudzovať autoritu a rešpekt, no súčasne musia mať spolu dobrý vzťah aby ho pes uznával ako vodcu svorky. Z vlčej krvi zdedil istú dávku nezávislosti a divokosti, napriek tomu sa na svojho pána dokáže veľmi naviazať a potrebuje s ním udržiavať stály kontakt, čo v budúcnosti môže viesť k separačnej úzkosti, preto je potrebné odmalička psa privykať aj na samotu. Pri správnej a včasnej socializácií si rýchlo privykne na deti a vníma ich ako súčasť svorky a vie byť veľmi naviazaný na svoju rodinu. Pri iných psoch sa môže správať značne rezervovane, prípadne pri dominantných psoch rovnakého pohlavia môže nastať problém v podobe ochrany svojho teritória. Má silne vyvinutý lovecký pud, preto sa voľný pohyb v prírode bez vôdzky, prípadne bez stopercentne zvládnutého pokynu privolania neodporúča. Je to veľmi aktívne, temperamentné a vytrvalé plemeno psa, odolné voči vplyvom počasia, dobre sa orientujúce v teréne. Vďaka ich obrovskej energickosti a vytrvalosti sú vhodnými spoločníkmi na dlhé túry, vychádzky či rôzne psie športy. Potrebujú zamestnávať nielen na fyzickej, ale taktiež i mentálnej úrovni, pri výcviku je potrebné ich najmä pozitívne motivovať. Môže byť držaný vonku celoročne, aj keď samozrejme najradšej sa zdržiava v blízkosti svojho pána, netreba však zabúdať na dostatočne oplotený pozemok, Československý vlčiak totiž rád preskakuje ploty a vzhľadom na naozaj silný lovecký pud rád loví divú zver. Ideálnym majiteľom Československého vlčiaka je človek, ktorý dokáže prijať špecifickosť tohto plemena a pochopiť jeho výnimočnú povahu. Pre šťastné spolunažívanie človeka s týmto psíkom je najvhodnejší naozaj aktívny človek, ktorý bude mať na psíka dostatok energie a času pre jeho výchovu.
Vzhľad a farebné variácie:
Typické pre vlčiaka je žltosivé až strieborné sfarbenie so svetlou maskou, prípustná je aj tmavosivá farba. Vplyvom ročných období sa srsť výrazne mení a v zime nadobúda mohutnú podsadu. Svojím majestátnym vzhľadom Československý vlčiak náramne pripomína vlka. Dospelé psy môžu mať v dospelosti pokojne váhu aj cez 40 kg, fenky minimálne cez 20 kg.
Vypracovala: Veronika Horniaková, vedúca predajne Super zoo Levice
Comments