Druhy suchozemských korytnačiek

Zaobstarať si suchozemskú korytnačku je veľká zodpovednosť s ohľadom na jej dlhovekosť a nemalé životné nároky. Tie sa druh od druhu líšia v závislosti od pôvodu a spôsobu života. V tomto článku si stručne predstavíme najčastejšie chované druhy suchozemských korytnačiek.

Korytnačka zelenkastá (Testudo hermanni)

Chránené podľa CITES: CITES II., príloha EÚ: A

Predstavuje najčastejšie chovaný druh suchozemskej korytnačky. Jej prirodzená oblasť výskytu sa tiahne pozdĺž Stredomoria (od Pyrenejí až po Turecko) a priľahlé ostrovy, kde obýva najmä suché, kamenisté prostredie s riedkou vegetáciou, no je možné ju nájsť aj v lesoch a sadoch. V prirodzenom prostredí má dva poddruhy – T.h.boettgeri a T.h.hermanni. Dorastá do veľkosti od 15 maximálne 30 cm. Tieto korytnačky je možné bez problémov chovať v dobre zariadenom a priestrannom teráriu s dĺžkou aspoň 100 cm. Vítaným spôsobom chovu je tiež dobre zabezpečený vonkajší výbeh. Tieto korytnačky počas zimných mesiacov prirodzene hibernujú (ak sú v dobrej kondícii, mali by sme im to umožniť aj v zajatí). Ak im vytvoríme vhodné podmienky, chov nie je náročný a dobre sa hodia aj do našich podmienok. Niektoré zdroje uvádzajú dĺžku života aj vyše 100 rokov, v zajatí sa pri dobrej starostlivosti dožívajú až 80 rokov. V minulosti si ju ľudia žiaľ bežne nosili z dovoleniek a tiež boli úmyselne zabíjané ako škodcovia plodín. Dnes sa situácia zmenila a tento druh je chránený, no musí čeliť novým výzvam v podobe cestovného ruchu, ničeniu ich prirodzených biotopov atď.

Korytnačka žltočierna (Testudo marginata)

Chránené podľa CITES: CITES II., príloha EÚ: A

V chovoch sa tento druh vyskytuje menej často. Viacerí chovatelia ju označujú za najkrajší druh suchozemských korytnačiek Európy, ktorý je ozdobou každého výbehu. Zo všetkých druhov (európskych) je tiež najväčšia a môže dorásť až do veľkosti 40 cm, samce sú rovnako veľké a často väčšie ako samice a v dospelosti majú charakteristické rozšírenie zadnej tretiny karapaxu, ktorý vytvára „závoj“ (rozšírenie marginálnych štítkov). Jej prirodzený výskyt je viazaný najmä na oblasť Grécka s priľahlými ostrovmi, no tiež sa vyskytuje v niektorých oblastiach Talianska vrátane Sicílie a Sardínie. Vzhľadom na veľkosť je vhodná najmä do vonkajšieho dobre zabezpečeného a zariadeného výbehu. Ak chceme tieto korytnačky chovať v teráriu, malo by mať na dĺžku až 200 cm. Tieto korytnačky rovnako počas zimných mesiacov zimujú. Pri dobrej starostlivosti sa tieto korytnačky dožívajú až 80 rokov.

Korytnačka žltohnedá (Testudo graeca)

Chránené podľa CITES: CITES II., príloha EÚ: A

Tento druh má viacero poddruhov (až 20) s variabilným sfarbením, preto si ich môže laický chovateľ ľahko zmýli s druhom Testudo hermanni. Výskyt je viazaný na južnú časť Európy, Stredný východ, no jej populáciu je možné nájsť aj v severnej časti Afriky (Maroko, Lýbia, Egypt). Spomedzi všetkých európskych korytnačiek je v chovoch najmenej zastúpená aj kvôli odlišným podmienkam, ktoré vyžadujú jednotlivé poddruhy. Sfarbenie môže ísť od pieskovo žltého až po tmavohnedú farbu s hnedou kresbou. V dospelosti môže dorásť do dĺžky 15 - 35 cm (poddruhy), samce sú často až o 1/3 menšie ako samice. Ak chceme daný druh chovať v teráriu je potrebné sa zamerať na dostatočný priestor – 100 cm až 200 cm na dĺžku, podľa veľkosti poddruhu. Chov je možný (a vítaný) najmä vo vonkajšom dobre zabezpečenom a zariadenom výbehu, sú citlivejšie na prievan a zmeny teplôt v porovnaní s inými druhmi európskych korytnačiek sú preto na chov náročnejšie. Tento druh korytnačky rovnako zimuje. Počas vojny boli tieto korytnačky dovážané ako potrava do strednej Európy – ako domáce zvieratko boli chované až neskôr. Pri dobrej starostlivosti nám tento druh korytnačky dokáže robiť radosť až 80 rokov.

Korytnačka stepná (štvorprstá) (Testudo horsfieldii)

Chránené podľa CITES: CITES II., príloha EÚ: B

V minulosti bol tento druh korytnačky bežne chovaným (najmä v období socializmu boli vo veľkom dovážané aj k nám), momentálne ich v záujmovom chovateľstve postupne vytláčajú európske druhy korytnačiek. Je označovaný za ázijský druh korytnačiek vyskytujúci sa od Afganistanu, Arménska, Kazachstanu, Číny no tiež sa vyskytuje v Rusku atď., kde obýva najmä suché ílovité a kamenisté stepi. Je suchozemskou korytnačkou s najsevernejším areálom výskytu spomedzi všetkých druhov. Charakteristické sú okrúhlejším tvarom panciera a dorastajú do dĺžky zvyčajne okolo 20 cm. Je pomerne odolná – v prírode často čelí teplotným extrémom a dobre sa jej darí aj v našom podnebí. Pre chov je vhodný najmä vonkajší, dobre zabezpečený výbeh, je však treba rátať s tým, že je často označovaná ako „krtko“ medzi korytnačkami – v prírode si hĺbi aj niekoľko metrové nory, preto je fajn výbeh zabezpečiť voči podhrabaniu. Pre chov v teráriu by sme jej mali rovnako dopriať veľkosť aspoň 100 cm a dbať na dobré odvetrávanie. Počas zimy upadá do zimného spánku – hibernácie a v prírode tiež horúce letá prečkávajú v stave „letného spánku“ – estivácie. Pri dobrej starostlivosti sa dožíva aj 80 rokov.

Korytnačka leopardia (Stigmochelys pardalis)

Chránené podľa CITES: CITES II., príloha EÚ: B

Tento druh je považovaný za jeden z najkrajších na svete. Pochádza z Afriky, kde v dvoch poddruhoch obýva savany, stepi a polopúštne oblasti (Južná, východná a stredná časť Afriky). Je to druhý najväčší druh afrických korytnačiek, ktorý môže dorásť do 40-80 cm pri hmotnosti 15-50 kg (samozrejme záleží od poddruhu, samce sú menšie). Vzhľadom na veľkosť vyžaduje priestrannú ubikáciu (miestnosť) s dostatočnou technickou výbavou (kvalitné osvetlenie, vyhrievanie...), chov vo vonkajších podmienkach je možný len počas najteplejších mesiacov v roku. Je to náročnejší druh suchozemskej korytnačky, ktorého zaobstaranie by sme si mali veľmi dobre zvážiť. V prírode obýva nehostinné oblasti, preto by sme tento fakt mali zohľadňovať aj pri jedálničku danej korytnačky – mal by byť jednoduchý a tvorený najmä trávami a v zimnom období senom. V prírode najteplejšie mesiace vedia prečkať v stave estivácie. Nezimujú. Viaceré zdroje uvádzajú dĺžku života aj vyše 100 rokov, v zajatí sa však dožíva menej.

Korytnačka ostrohatá (Centrochelys sulcata)

Chránené podľa CITES: CITES II., príloha EÚ: B

Zriedkavejšie chovaným druhom suchozemskej korytnačky. Ide o najväčšiu africkú korytnačku, ktorá obýva subsaharské oblasti od Atlantiku až po Červené more. V dospelosti môže samec dorásť do veľkosti aj 100 cm a s hmotnosťou aj viac ako 100 kg, samice sú menšie. Na stehnách zadných nôh majú výrazné ostrohy. V prírode si hĺbia nory, ktoré sú dlhé aj 10 metrov. Ak chceme chovať tento druh korytnačky je potrebné si naozaj dobre zvážiť (rovnako ako pri korytnačke leopardej) naše priestorové možnosti aj finančné náklady, nakoľko pre chov v interiéri bude dospelý jedinec vyžadovať aspoň 10 metrov štvorcových a adekvátne zariadenie. Najmä samce toto druhu sú veľmi teritoriálne až agresívne voči iným korytnačkám, preto je preferovaný chov samostatne. Vo vonkajšom dobre zabezpečenom a vybavenom výbehu je možné tieto korytnačky chovať len v najteplejších mesiacoch v roku. Tento druh nezimuje. Viaceré zdroje uvádzajú dĺžku života aj vyše 100 rokov, v zajatí sa však dožíva menej.

Korytnačka uhoľná (Stigmochelys pardalis)

Chránené podľa CITES: CITES II., príloha EÚ: B

Tento druh pochádza z pralesov južnej a centrálnej Ameriky. Farebne je veľmi atraktívna s karapaxom uhľovo-čiernej farby a centrálna časť jednotlivých štítkov má žltú, oranžovú či hnedastú farbu – podobne má zafarbenú vrchnú časť hlavy a časti končatín. Ide o pomerne veľký druh korytnačky, ktorá dorastá do dĺžky 25-50 cm s hmotnosťou 5-10 kg (samce sú väčšie). Tento druh je vhodný najmä pre chov v interiéri, vzhľadom na to, že potrebujú vyššiu vzdušnú vlhkosť, ktorú je jej ťažšie zabezpečiť vo vonkajšom výbehu – navyše im striedanie teplôt neprospieva. Chovná ubikácia by v ideálnom prípade mala mať aj 200 cm na dĺžku (pre pár). Ich jedálniček je v porovnaní s už spomínanými druhmi pestrejší a zahŕňa v určitom pomere živočíšnu zložku. Tento druh čelí v prírode obrovskému tlaku zo strany človeka, odlesňovanie, ničenie ekosystémov vytláča túto korytnačku z jej pôvodných území, navyše je často vyhľadávaná vo voľnej prírode, pretože je pokladaná za lahôdku. Korytnačka uhoľná nezimuje, je celoročne aktívna pri dodržiavaní stálych podmienok chovu a pri dobrej starostlivosti sa dožíva aj 80 rokov.


Všetky druhy suchozemských korytnačiek sú chránené aj podľa medzinárodného dohovoru - CITES a preto je potrebné pri zaobstaraní korytnačky vždy dbať na splnenie všetkých aktuálnych legislatívnych ustanovení. Čierny obchod s korytnačkami žiaľ, aj napriek snahe zo strany mnohých úradov a organizácií prekvitá, preto by sme k zadováženiu korytnačiek mali vždy pristupovať zodpovedne a zamerať sa len na overené zdroje.

103 views0 comments

Recent Posts

See All