top of page

Kŕmenie zimujúceho vtáctva


Zima je najnáročnejším obdobím roka pre voľne žijúce zvieratá, vtáky nevynímajúc. Zatiaľ čo niektoré druhy odlietajú prečkať toto obdobie do teplejších krajín, sú také, ktoré zimu prečkajú tu.

Prikrmovanie zimujúceho vtáctva patrí u mnohých z nás k bežným zimným aktivitám. V určitom slova zmysle by sme ho mohli označiť ako spôsob kompenzácie za pozmenenú krajinu, v ktorej vtáky už nedokáže nájsť dostatočné množstvo obživy. Z tohto uhľa pohľadu ide o prospešnú a užitočnú vec. Navyše má edukačný a v nemalej miere aj relaxačný význam. Na druhej strane nesprávne zvolená potrava či obdobie, prinesie našim operencom viac škody ako osohu. Ako teda na to a čo budeme potrebovať?


Vhodné kŕmidlo

Existuje viacero typov kŕmidiel rozličného materiálu, ktoré preferujú rôzne druhy zimujúcich operencov. Ak vsadíme na osvedčenú klasiku určite nič nepokazíme. Volíme najmä otvorené kŕmidlá, poskytujúce vtákom prehľad o okolí a v prípade potreby, dostatok času a priestoru na únik pred nebezpečenstvom. Užitočnou časťou kŕmidla je strieška, ktorá zamedzí znehodnoteniu potravy vplyvom dažďa či snehu a tiež vyvýšené boky, ktoré zabránia jeho vypadávaniu. V priebehu zimných mesiacov nezabúdame na pravidelné čistenie a dezinfekciu kŕmidla, aby sme zamedzili možnému šíreniu chorôb medzi operencami. Ak vidíte na kŕmidle choré vtáky – prípadne nájdete v okolí kŕmidla nejaké uhynuté, je lepšie kŕmidlo odobrať, dobre vydezinfikovať a nechať preschnúť... opäť začíname kŕmiť s časovým odstupom. Ak sa kŕmidlo stane miestom „šarvátok“ o potravu a priestor nám to umožní je vhodné si zabezpečiť aj viacero kŕmidiel, kedy budeme mať istotu, že sa dostane aj na ustráchanejšie operence.


Umiestnenie kŕmidla

Na záhrade ho umiestnime na pokojné a záveterné miesto, z ktorého majú vtáky dobrý prehľad o svojom okolí. Ku kŕmidlu by mal byť ľahký prístup, kvôli pravidelnému dopĺňaniu potravy, kontrole a tiež čisteniu. V blízkosti by sa nemali nachádzať stálozelené rastliny (ihličnany, krušpány...), ktoré môžu poskytnúť úkryt predátorom, ako sú napríklad mačky či kuny. Z tohto dôvodu by sa kŕmidlo malo nachádzať vo výške aspoň 1,5 metra a tiež by nemalo byť na mieste, kde sa dokážu bez problémov dostať mačky. Vyvarovať by sme sa mali umiestneniu v blízkosti rušnej cestnej komunikácie a miest s väčšími presklenými plochami, ktoré vtáky nevidia a mohli by sa vážne zraniť. Ak máme kŕmidlo na balkóne, je treba rátať s častejším upratovaním, nakoľko hodujúce vtáky nepatria medzi najporiadkumilovnejších hostí (a nie je nad dobré medzisusedské vzťahy).


Kedy kŕmiť

Začiatok obdobia pre prikrmovanie sa nedá presne určiť, vždy záleží od dostatku prirodzených zdrojov potravy a oblasti, kde žijeme. Pre vtáctvo nastáva najnáročnejšie obdobie, keď ich prirodzený zdroj potravy prikryje sneh alebo poľadovica a to najmä v neskorších zimných mesiacoch, kedy sú prirodzené zdroje potravy už takmer vyčerpané. A práve v tomto čase ocenia našu pomoc najviac. Ak začneme s prikrmovaním, je dôležité, aby sme neprestávali a to najmä v najchladnejšom období, kedy sa nám samozrejme aj najmenej chce ísť von, treba sa však prekonať. Pre vtáky, ktoré sú naviazané na zdroj potravy z určitého miesta, je jeho strata mrhaním drahocennej energie pri hľadaní iného a zbytočným ohrozením. Rovnako je dôležité vedieť aj správny čas, kedy prikrmovanie ukončiť – spravidla by toto obdobie malo byť naviazané na jar, kedy už ustúpi sneh a prinavracia sa prirodzený zdroj potravy, ako je napríklad hmyz. Pokračovanie v prikrmovaní aj v priebehu jarných a ďalších mesiacov môže skôr vtáctvu uškodiť, nakoľko plne nezodpovedá jeho prirodzeným potravovým nárokom v priebehu roka a navyše vtáky sa naučia „jednoduchšiu“ cestu k potrave v kŕmidle, ako ju hľadať v prírode – to však nie je správne ani prirodzené.


Čím kŕmiť

Každý druh sa v prírode špecializuje na určitý druh potravy, v priebehu zimných mesiacov však operence nie sú až tak vyberavé. To ale neznamená, že sa v kŕmidle môže ocitnúť čokoľvek. Čím pestrejšiu paletu potravy ponúkame, tým pestrejšie druhové zloženie môžeme na kŕmidle očakávať, netreba to však preháňať, veľa druhov má počas zimných mesiacov podobné potravové preferencie. Najviac populárne sú zmesi, ktoré obsahujú slnečnicu, proso, repku, pšenicu, mak či ovos. Niekedy je možné sa stretnúť aj s krmivami obohatenými o hmyz, bobule či oriešky. Niektoré druhy, ako je napríklad drozd ocení aj rôzne plody či jablká. Klasikou je loj alebo lojové gule, ktoré obľubujú najmä sýkorky, tie môžeme umiestniť do špeciálnych držiakov, no tiež vybrať z plastovej sieťky a vložiť do kŕmidla. Ak ich zavesíme v plastovej sieťke na stromy či kríky, nezabudnime tiež tieto plastové sieťky po vyzobaní obsahu z daného miesta aj odstrániť.

V kŕmidle by sa nemali vyskytnúť žiadne solené, sladené, pražené či inak upravované druhy potravy (slanina, slané oriešky, kandizované ovocie...), nerobíme z neho odpadkový kôš našej kuchyne. Bežnou chybou je podávanie pečiva, ktoré vtáky nedokáže dobre stráviť, a zďaleka im neposkytne potrebnú nutričnú výživu (rovnako to platí aj pri kŕmení vodného vtáctva, ako sú labute či kačky).


Návštevníci kŕmidiel

Druhové zloženie je obyčajne späté s oblasťou v ktorej žijeme, najčastejšie sa môžeme stretnúť:

Sýkorky – na Slovensku žije viacero druhov. Sú to veľmi užitočné vtáky a obratné letce, ktoré sa v priebehu roka živia najmä hmyzom. Cez zimu sú častými návštevníkmi kŕmidiel a potešia sa slnečnici, orieškom či loju.

Stehlíky – často kŕmidlo obsadia vo väčšom kŕdli. Krásnym druhom je stehlík pestrý. V prírode sa živia hmyzom no tiež semenami rastlín (obľubujú semiačka bodliakov). V kŕmidle ocenia najmä slnečnicu, repku či proso.

Pinky – v chladnejších zimách k nám prilieta zo severu pinka severská, inak sa môžeme bežne stretnúť s pinkou lesnou. Podobne ako vrabce ocenia v kŕmidle najmä obilniny no tiež slnečnicu.

Drozdy – niektoré druhy sú celoročnými obyvateľmi našich záhrad, ktoré neúnavne vyhľadávajú dážďovky, hmyz či plody rastlín. V kŕmidle či mimo neho si rady pochutia na plodoch a jablkách.

Hrdličky – aj keď sa do kŕmidla často nezmestia, vyzobávajú potravu pod ním, nie sú náročné a potešia sa rôznym druhom obilnín.

Vrabce – podobne ako hrdličky sa s nimi môžeme stretnúť aj v priebehu roka, no žiaľ, už nie tak často ako v minulosti. Počas roka sa živia aj hmyzom no v kŕmidle vyhľadávajú najmä obilniny.

Medzi vzácnejších návštevníkov kŕmidiel patrí glezg hrubozobý, ktorý je už ako názov napovedá, nezameniteľný svojim mohutným zobákom, s ktorým dokáže rozlúsknuť aj tvrdšie jadierka. Krásnou a nevšednou ozdobou je hýľ obyčajný. Z väčších druhov zimujúceho vtáctva k nám pri troche šťastia zavítajú rôzne druhy ďatľov, straky či sojky. Veľkou vzácnosťou, ktorá nás dozaista prekvapí je jastrab krahulec, veľmi obratný lovec, zameriavajúci sa na lov vtákov, ktoré prilákalo naše kŕmidlo. Do tohto procesu by sme však nikdy nemali zasahovať, aj on v prírode zohráva nezastupiteľnú a dôležitú úlohu.


Mnohé vtáky sa pri jarnom oteplení vracajú späť na svoje pôvodné územie, ale niektoré (a nie je ich málo), nás môžu potešiť tým, že zahniezdia na našej záhrade, ak im dokážeme poskytnúť vhodné podmienky. Prítomnosť stromov, či búdky na hniezdenie je bezpochyby veľké plus, ale nezanedbateľný význam tiež zohráva osadenie záhrady rôznymi rastlinami, ktoré prilákajú hmyz a na jeseň či v zime poskytnú vtákom výživu v podobe semienok či bobúľ, takto dokáže byť celoročným kŕmidlom celá záhrada. Úplne „vyčistená záhrada“ nie je vždy výhrou a čo si budeme vravieť, éra prehnojených anglických trávnikov, spotrebujúcich obrovské množstvo vody a skosených na požadovanú výšku sa postupne dostáva do úzadia. Pri zvieraní plodov našej záhrady sa nič nestane ak zopár kúskov necháme aj pre operencov – odmenia sa nielen spevom, ale aj zbieraním škodcov v priebehu roka.

80 views0 comments

Recent Posts

See All
bottom of page