Zima je najnáročnejším obdobím roka pre voľne žijúce zvieratá, vtáky nevynímajúc. Zatiaľ čo niektoré druhy odlietajú prečkať toto obdobie do teplejších krajín, sú také, ktoré zimu prečkajú tu.
Prikrmovanie zimujúceho vtáctva patrí u mnohých z nás k bežným zimným aktivitám. V určitom slova zmysle by sme ho mohli označiť ako spôsob kompenzácie za pozmenenú krajinu, v ktorej vtáky už nedokáže nájsť dostatočné množstvo obživy. Z tohto uhľa pohľadu ide o prospešnú a užitočnú vec. Navyše má edukačný a v nemalej miere aj relaxačný význam. Na druhej strane nesprávne zvolená potrava či obdobie, prinesie našim operencom viac škody ako osohu. Ako teda na to a čo budeme potrebovať?
Vhodné kŕmidlo
Existuje viacero typov kŕmidiel rozličného materiálu, ktoré preferujú rôzne druhy zimujúcich operencov. Ak vsadíme na osvedčenú klasiku určite nič nepokazíme. Volíme najmä otvorené kŕmidlá, poskytujúce vtákom prehľad o okolí a v prípade potreby, dostatok času a priestoru na únik pred nebezpečenstvom. Užitočnou časťou kŕmidla je strieška, ktorá zamedzí znehodnoteniu potravy vplyvom dažďa či snehu a tiež vyvýšené boky, ktoré zabránia jeho vypadávaniu. V priebehu zimných mesiacov nezabúdame na pravidelné čistenie a dezinfekciu kŕmidla, aby sme zamedzili možnému šíreniu chorôb medzi operencami. Ak vidíte na kŕmidle choré vtáky – prípadne nájdete v okolí kŕmidla nejaké uhynuté, je lepšie kŕmidlo odobrať, dobre vydezinfikovať a nechať preschnúť... opäť začíname kŕmiť s časovým odstupom. Ak sa kŕmidlo stane miestom „šarvátok“ o potravu a priestor nám to umožní je vhodné si zabezpečiť aj viacero kŕmidiel, kedy budeme mať istotu, že sa dostane aj na ustráchanejšie operence.
Umiestnenie kŕmidla
Na záhrade ho umiestnime na pokojné a záveterné miesto, z ktorého majú vtáky dobrý prehľad o svojom okolí. Ku kŕmidlu by mal byť ľahký prístup, kvôli pravidelnému dopĺňaniu potravy, kontrole a tiež čisteniu. V blízkosti by sa nemali nachádzať stálozelené rastliny (ihličnany, krušpány...), ktoré môžu poskytnúť úkryt predátorom, ako sú napríklad mačky či kuny. Z tohto dôvodu by sa kŕmidlo malo nachádzať vo výške aspoň 1,5 metra a tiež by nemalo byť na mieste, kde sa dokážu bez problémov dostať mačky. Vyvarovať by sme sa mali umiestneniu v blízkosti rušnej cestnej komunikácie a miest s väčšími presklenými plochami, ktoré vtáky nevidia a mohli by sa vážne zraniť. Ak máme kŕmidlo na balkóne, je treba rátať s častejším upratovaním, nakoľko hodujúce vtáky nepatria medzi najporiadkumilovnejších hostí (a nie je nad dobré medzisusedské vzťahy).
Čím kŕmiť
Každý druh sa v prírode špecializuje na určitý druh potravy, v priebehu zimných mesiacov však operence nie sú až tak vyberavé. To ale neznamená, že sa v kŕmidle môže ocitnúť čokoľvek. Čím pestrejšiu paletu potravy ponúkame, tým pestrejšie druhové zloženie môžeme na kŕmidle očakávať, netreba to však preháňať, veľa druhov má počas zimných mesiacov podobné potravové preferencie. Najviac populárne sú zmesi, ktoré obsahujú slnečnicu, proso, repku, pšenicu, mak či ovos. Niekedy je možné sa stretnúť aj s krmivami obohatenými o hmyz, bobule či oriešky. Niektoré druhy, ako je napríklad drozd ocení aj rôzne plody či jablká. Klasikou je loj alebo lojové gule, ktoré obľubujú najmä sýkorky, tie môžeme umiestniť do špeciálnych držiakov, no tiež vybrať z plastovej sieťky a vložiť do kŕmidla. Ak ich zavesíme v plastovej sieťke na stromy či kríky, nezabudnime tiež tieto plastové sieťky po vyzobaní obsahu z daného miesta aj odstrániť.
V kŕmidle by sa nemali vyskytnúť žiadne solené, sladené, pražené či inak upravované druhy potravy (slanina, slané oriešky, kandizované ovocie...), nerobíme z neho odpadkový kôš našej kuchyne. Bežnou chybou je podávanie pečiva, ktoré vtáky nedokáže dobre stráviť, a zďaleka im neposkytne potrebnú nutričnú výživu (rovnako to platí aj pri kŕmení vodného vtáctva, ako sú labute či kačky).