Už aj na Slovensku začíname liečiť psov a mačky kmeňovými bunkami
Do veterinárnej praxe v týchto dňoch vstupuje nová služba. Zatiaľ pre širšie okolie Bratislavy, ale i tak ide o počin na Slovensku doposiaľ v praxi neznámy. Obava o život a zdravie zvieracieho parťáka je pre človeka významnou prioritou. O možnostiach liečby psov a mačiek kmeňovými bunkami a novej službe uskladnenia izolovaných kmeňových buniek pre budúce využitie sa zhovárame s RNDr. Miroslavom Kubešom, CSc. (63).
Vaše meno a vedecká činnosť sú v odborných kruhoch skôr známe v oblasti ľudskej medicíny. Ako ste sa postupne dostali k psom a mačkám?
Tému využitia kmeňových buniek v liečbe domácich miláčikov som po celé roky vnímal iba okrajovo. Zvieratá sa vo výskume skôr využívajú na experimentálne overenie liečebných metód v predklinických štúdiách. Vo svete sa však začali objavovať veterinárne kliniky, kde už v praxi využili a aj stále viac využívajú kmeňové bunky na regeneratívne účely pre svojich klientov. Z odbornej literatúry som vedel, že kmeňové bunky sa vo svete využívajú najmä pri liečbe koní. Ako v každej novej oblasti bolo zjavné, že aj pri zvieratách bude takáto liečba relatívne drahá, a tým pádom nie každému dostupná. Zviesť ju na Slovensku sa mi podarilo za podpory starého kamaráta, ktorý mi pomohol s vybavením potrebných povolení.
V čom tkvie podstata liečby?
Pre úplnosť si povedzme, že na liečbu sa využívajú kmeňové bunky, ktoré od narodenia zostávajú aj v dospelom organizme v určitých častiach tkanív. Odtiaľ ich vieme získať a namnožiť na liečebné použitie. Ich použitie na liečbu posudzuje vždy lekár, v našom prípade veterinár. My si teraz len môžeme povedať, k čomu dochádza, ak ich dopravíme do postihnutých miest. Príroda je totiž plná zázrakov, rôzne tvory majú rôzne schopnosti regenerovať sa pomocou vlastných kmeňových buniek. Aj psom a mačkám pri narodení príroda kmeňové bunky nadelila, ale ako všetkým ostatným cicavcom, len v obmedzenej miere a schopnosti regenerovať poškodenia. Badáme to, ak sa zvieratám niečo vážnejšie prihodí. Sú to kmeňové bunky, ktoré sa vždy mobilizujú a vyhrnú sa ratovať zranené miesto. Ak je malé, vystačia si v primeranom čase. Ak je zviera mladé a bunky sú plné sily, pomôžu si aj pri rozsiahlejšom poškodení. Iné je, ak je poškodenie závažné a zvieratko je ešte k tomu aj senior. Buniek je odrazu málo a ich výkonnosť je zrkadlom jeho veku a celkového zdravotného stavu. Hojenie sa vlečie a môžu sa pridať ďalšie traumy. Majiteľ opakovane navštevuje veterinára, podáva zvieratku lieky, ktoré často iba tlmia bolesť, no neliečia príčinu a navyše môžu mať vedľajšie účinky alebo po čase prestať účinkovať. Predstavme si, že v takejto mrzutej situácii vpravíme do chorého miesta milióny a milióny čerstvej sily, doslova hordu kmeňových buniek, ktoré vôkol seba nekompromisne nahrádzajú chybné a vypĺňajú chýbajúce súčasti podľa správneho evolúciou daného programu. Organizmus vlastné bunky spozná, vylúčená je akákoľvek imunitná či autoimunitná reakcia. Hojenie nadobúda úplne iné parametre. A tak psík, ktorý včera kríval, zajtra nemusí, ktorý nevidel kvôli autoimunitnému zákalu, môže svojho pána opäť uzrieť. Aj keď sa ešte celkom vždy nevie ako kmeňové bunky využiť najlepšie, v mnohých prípadoch sú výsledky presvedčivé. Treba však pre objektivitu povedať, že niečo sa nedarí opraviť ani kmeňovými bunkami.
V ktorých prípadoch sa liečba darí?
Vo svete i u nás sa vkladajú do kmeňových buniek veľké nádeje. Všade prebieha doslova búrlivý vedecký výskum a skúšajú sa najrozmanitejšie aplikácie v snahe liečiť, čo sa len trocha dá. Pri liečbe pohybového aparátu sú dobré výsledky doslova pravidlom, s liečbou kostí a kĺbov sa totiž pred viac ako desiatimi rokmi u zvierat začínalo. Niektoré kliniky dnes už riešia aj neurologické problémy, poškodenia zraku a čoraz viac je tu snaha o liečenie zlyhávajúcich orgánov. Úspech liečby je závislý od akútnosti a stupňa ochorenia a tiež od celkového zdravotného stavu zvieraťa.
Kladie získanie kmeňových buniek a liečba zvláštne nároky na veterinára?
Odber tkaniva na izoláciu kmeňových buniek dozaista vyžaduje fortieľ, no každý operatér podľa mňa tým, čo potrebuje na odber, disponuje. Navyše našim spolupracujúcim veterinárom posielame link na video s komentovaným záznamom odberu vzorky tukového tkaniva z oblasti chrbta, kde si na hojacu sa ranu po zákroku psík nedočiahne a tá sa tak môže nerušene zahojiť. Rovnako relatívne jednoduchý je odber tekutiny z kĺbovej štrbiny (synovie) chorého kĺbu, ktorá tiež obsahuje kmeňové bunky. Tieto bunky sú dokonca vhodnejšie na regeneráciu chrupavky než kmeňové bunky z tuku, ale ich takto získané množstvo je zasa podstatne menšie a dlhšie trvá ich namnoženie do potrebného množstva na efektívnu liečbu. Odber kmeňových buniek je možné vykonať aj z kostnej drene, ale tento zákrok je považovaný za rizikovejší a veterinári preto uprednostňujú iné spôsoby. Naopak, podanie kmeňových buniek je bezpečné a robí sa injekčne, buď do chorého miesta alebo do žily.
Aká je v tomto procese vaša úloha?
Našou úlohou je so súhlasom majiteľa nechať odobrať tkanivo zvieraťa veterinárom, zabezpečiť jeho dopravu do spracovateľského laboratória, v laboratóriu potom vyextrahovať z neho kmeňové bunky a po skontrolovaní ich životaschopnosti ich uskladniť v banke v parách tekutého dusíka. Takto môžu byť v hlboko zamrazenom stave pri cca -190°C uchovávané počas celého života zvieraťa, nestarnú a zachovávajú si pôvodné vlastnosti, aké mali v čase odberu. Preto je výhodné využiť túto službu ešte v mladom veku zvieraťa, kedy je ono aj jeho kmeňové bunky úplne zdravé. Každý klient, ktorý si nechá zamraziť kmeňové bunky svojho miláčika, od nás obdrží potvrdenie, certifikát, že bunky boli úspešne izolované, zamrazené a uskladnené pre budúce použitie. Ak potom kedykoľvek dostaneme pokyn od veterinára, že bude potrebovať kmeňové bunky konkrétneho zvieraťa, dohodneme si s ním termín, do ktorého sme schopní kmeňové bunky tohto zvieraťa namnožiť do požadovaného množstva a pripraviť na liečebné podanie. Pri každom množení na liečbu sa vytvorí a zamrazí aj rezerva 5 miliónov buniek pre ďalšie skladovanie a prípadné použitie do budúcna.
Ako vlastne s bunkami pracujete?
Od veterinára nám príde v špeciálnom boxe kúsok tukového tkaniva, približne do 10 cm3, alebo odobratá synoviálna tekutina z jedného alebo viacerých kĺbov. Pri spracovaní tukového tkaniva pomocou špeciálnych enzýmov potom tkanivo v teplom kúpeli rozvoľníme tak, že až z neho oddelíme centrifugáciou kmeňové bunky od tukových. Takto získané kmeňové bunky ešte prečistíme, časť zamrazíme a časť z nich nalejeme v tekutom živnom roztoku do kultivačnej fľaše na kontrolu životaschopnosti.
Prepáčte, ale čo tie najmenšie plemená? Majú dosť tuku?
Napodiv i tie majú väčšinou pre naše potreby tukového tkaniva dostatok. Stačí nám aj 1cm3, lebo pre malé zvieratko nie je obyčajne ani potrebné namnožiť na prípadnú liečbu veľa miliónov buniek ako pri veľkých plemenách.
Kedy je príhodný čas na odber tukového tkaniva?
Najvhodnejším časom na odber tkaniva s kmeňovými bunkami je, keď je ešte mladé a predpokladáme, že je úplne zdravé, azda najzdravšie v celom živote. Práve vtedy sú jeho kmeňové bunky najvýkonnejšie a práve také mu ich na jeho celý život uchováme. Odber je možné s výhodou vykonať, ak je zviera tak či tak uvedené do narkózy kvôli potrebnému vyšetreniu alebo inému zákroku. Napríklad pri kontrolnom röntgenovom vyšetrení kĺbov alebo pri kastrácii.
Prečo vlastne práve tukové tkanivo? Predpokladali by sme, že taká vzácnosť, akou sú kmeňové bunky, budeme získavať z niečoho v tele hodnotnejšieho.
Možno nás mýlia skutočnosti spojené s ľudským organizmom, no i tu si pomáhame tukovým tkanivom. Pre naše potreby je tukové tkanivo zvieraťa naozaj bohatým zdrojom tých tzv. mezenchýmových kmeňových buniek. Ich základnou vlastnosťou je, že sa vedia takmer neobmedzene množiť a podľa potreby premeniť na bunky tkanív, ktoré treba regenerovať. My im vieme pomôcť v ich úlohe tak, že im niečo pridáme alebo uberieme v rámci kultivačných podmienok. Takto napodobujeme prostredie tkaniva, na bunky ktorého sa majú premeniť. Napríklad, ako som už uviedol, tieto bunky zvykneme získať aj odberom synoviálnej tekutiny z kĺbovej štrbiny. Bunky získané z takéhoto miesta sú už predurčené týmto prostredím, na aké bunky sa majú počas množenia premeniť a pri liečbe sa potom dosahujú lepšie výsledky.
Čo musí urobiť majiteľ psa alebo mačky pre uskladnenie kmeňových buniek?
Po prekliku na našu stránku nájde prihlášku na odber tkaniva pre uchovanie kmeňových buniek v našom „bankingu“. Prihláška záujemcu vedie intuitívne, najskôr nám vyplní čo-to o svojom zvieracom priateľovi a potom o sebe ako jeho majiteľovi. Uvedie nám aj meno svojho veterinára, pričom nezáleží na tom, či sa venuje, alebo nevenuje liečeniu kmeňovými bunkami. Odoslaná prihláška je pre nás objednávkou, na jej základe klientovi vystavíme zálohovú faktúru, ktorú uhradí. Paralelne sa spojíme s navrhovaným veterinárom v snahe o spoluprácu. Ak z dôvodov jemu vlastných neprejaví záujem o spoluprácu, navrhneme klientovi iného, s ktorým spolupracujeme. Klient a veterinár sa dohodnú na termíne odberu a my na tento deň zabezpečíme dovoz odobratej vzorky k nám do laboratória.
Je teda liečba zvierat ich kmeňovými bunkami blízkou budúcnosťou?
Pri mnohých diagnózach je považovaná za bezpečnú a úspešnú, opierajúcu sa o vedecké poznatky a dnes už i výsledky overené časom. Pripomenul by som, že nemusí ísť prvoplánovo len o liečbu v kritických situáciách v mladom veku. Zvieratká nám starnú a vďaka kmeňovým bunkám im môžeme zlepšiť kvalitu života, aby si mohli užiť dôstojnú starobu. Napríklad so skeletom v dobrej kondícii, bez ochorení spojených so starobou, s ktorými je psí život naozaj psí. Pritom aj majitelia môžu rátať neustále s vidinou nových a nových možností využitia kmeňových buniek, ktoré bude veda prinášať a budú sa prenášať do praxe. Veď už dnes je vo svete vďaka kmeňovým bunkám desiatky tisíc vyliečených domácich miláčikov, či zachránených závodných koní na dôchodku, ktoré sa môžu spokojne pásť na lúkach po tom všetkom, čo svojmu majiteľovi priniesli. Jednoducho s kmeňovými bunkami veríme aj v lepší zvierací život.
Rozhovor pripravil Peter Vesper, animstem.sk
Comments