Táto riasová guľôčka nemá uprostred malé srdiečko, ale chytila už za srdce mnohých. Riasoguľa, machová guľôčka, „marimo“ či cladophora, hit poslednej sezóny má mnoho pomenovaní aj keď mnohé s ňou v skutočnosti nemajú nič spoločné. Ide o druh zelenej riasy Aegagropila Linnaei a forma guľočky – tak ako ju obyčajne poznáme, je jej najvzácnejší typ. Riasoguľka je druhom vláknitej riasy, s ktorou sa môžeme stretnúť v chladných sladkovodných či prakických stanovištiach na severnej pologuli. Charakteristickými miestami sú jazerá ako Akan v Japonsku, jazero Myvatn na Islande, jazero Naardermeer v severnom Holandsku či Zellské jazero v Rakúsku. Tiež je možné niektoré jej formy objaviť aj v riekach Francúzka, Švajčiarska, Maďarska či Českej republiky. Netradičným domovom je tiež brakická časť severu Baltského mora, kde rastie pripevnená ku skalám.
V akvaristike sa teší obrovskej popularite, aj keď ľudia často volia len samotné pestovanie daného druhu riasy v samostatných nádobách, kde tvoria najmä estetickú funkciu, výhodou riasogúľ je relatívna nenáročnosť v porovnaní s bežnými akvarijnými rastlinami. Riasogule tiež na rozdiel od rastlín absolútne nezaťažujú akvária tým, že by im postupne odpadávali listy, no rovnako ako rastliny aj riasoguľa dokáže produkovať kyslík a navyše je to vítaný „jedálenský stôl“ pre krevety. Pri aquascapingu sa často využívajú pre vytváranie rôznych krajiniek (nevyužíva sa len sférická forma).
Prvýkrát tento druh objavil Carl Linné vo Švédsku už v roku 1753 a zozbieral pár vzoriek. O jeho prvé popísanie sa postaral začiatkom 19. storočia Anton E. Sauter, ktorý ho našiel v Zellskem jazere v Rakúsku. Druh si prešiel zmenami názvu, ale po dôkladnejšom skúmaní a tiež rozsiahlejším výskumom DNA sa pomenovanie vrátilo z Cladophora aegagrophila opätovne na Aegagropila linnaei. Bežnejšie je možné sa stretnúť ešte s jedným pomenovaním a to Marimo, ktoré mu dal japonský botanik Takuya Kawakami ešte v roku 1898, ktorý riasogule našiel pozdĺž jazera Akan, kde dorastajú aj impozantných rozmerov s dokonalým guľatým tvarom 20-30cm (veľkostne ako bowlingová guľa). Meno „Marimo“ v preklade znamená „guľôčková morská riasa“ („Mari“ – skákacia lopta a „Mo“ – rastliny žijúce vo vode). V Japonsku sa „Marimo“ teší obrovskej popularite a bolo vyhlásené za národný poklad a obyvatelia Ainu, každoročne usporadúvajú oslavy.
Nie je len guľatá
V prírode a tiež v akvaristike, sa môžeme stretnúť s rôznou formou rastu Aegagropila Linnaei, ktorú ovplyvňujú najmä podmienky prostredia. Všetky formy majú podobné znaky – sú sýto zelené, jasné a nadýchané. Štúdia z Japonska, ktorá tiež prispieva k ochrane tejto riasy a jej prostredia však poukazuje na možné genetické odchýlky medzi rôznymi formami:
- Guľôčkový typ pre hobby akvaristov je to najznámejší typ rastu danej riasy vytvárajúci charakteristický oválny tvar, v prírode je však najvzácnejším typom, ktorý je veľmi zriedkavý
- Kobercový typ je uchytený k pevnému podkladu, ktorý postupne obrastá (zvyčajne na zatienenejších miestach)
- Voľne plávajúca forma je charakteristická neusadenými malými trsmi, ktoré sú voľne vznášajú vo vode
Guľatý tvar je zo všetkých najznámejší a bolo navrhnutých viacero rôznych teórií o tvarovaní. Vo všeobecnosti sa však predpokladá, že táto forma je zapríčinená kombináciou mechanických faktorov, z ktorých veľkú rolu hraje práve prevaľovanie po dne a pohyb vody, ktoré podporujú radiálny rast a bohaté bočné vetvenie tejto riasy.
Aegagropila je veľmi pomaly rastúci druh riasy, jej ročný prírastok je približne pol centimetra, preto nie je potrebné si robiť starosti, či „neprerastie“ naše akvárium. Aj keď vo voľnej prírode dokáže dorásť aj do veľkosti 30 cm, v akvaristike je to takmer nemožné a obyčajne nepresiahne veľkosť 10 cm. Štruktúra guľôčok je jedinečná, nemajú žiadne jadro. Vlákna riasy rastú vo všetkých smeroch od stredu gule, neustále sa rozvetvujú a vytvárajú sférickú formu (guľôčku). Sú zelené, čo im umožňuje fotosyntetizovať, rovnako ako iným zeleným rastlinám. V hlbších častiach gule je však aegagropila stále zelená, čo zabezpečujú „spiace“ chloroplasty obsahujúce zelený chlorofyl – ak by sa aegagropila rozpadla, spiace chloroplasty sú schopné sa aktivovať v priebehu pár hodín.
Čo bude potrebovať?
Vzhľadom na to, že si našu riasoguľu pravdepodobne prinesieme v priemere len niekoľkých centimetrov vojde sa takmer do každého akvária či nádoby, bez ohľadu na to, či bude zo skla či plastu obľúbené sú aj samostané akvária či nádoby len so samotnou riasoguľou. Pre svoj pomalý rast bude dobrou voľbou aj pre nanoakvaristiku.
Väčšou výzvou je sa postarať o kvalitu vody, aby u nás prosperovala. Vzhľadom na fakt, že pochádza z chladných jazier preferuje teploty v rozmedzí od 6 do 24 stupňov. V teplejšej vode nebude prosperovať a začne sa rozpadať. pH vody je ideálne udržovať v rozmedzí 7,0 až 8,0 a tvrdosť vody by sa mala udržiavať v rozmedzí 2 až 20dGH, tiež je možné ju pestovať v mierne brakickej vode (voda s vyššou salinitou). V prírode sa vyskytujú na dne jazier, kde je intenzita svetla nízka, preto ani v akvaristike nebudú mať veľké nároky na osvetlenia. Nepriame osvetlenie a rovnako tak umelé bude postačovať k tomu, aby fotosytetizovala a rástla. Príliš intenzívne osvetlenie, či priame slnečné svetlo dokáže riasoguľám uškodiť, čo sa často prejavuje blednutím časti, ktorá je vystavená svetlu. Nemá korene a preto je výber substrátu skôr estetickou záležitosťou, v každom prípade je dobrou voľbou najmä kombinácia riečneho štrku, nakoľko jemný piesčitý či „pôdny“ substrát sa viac zamotávajú do vlákien. Vzhľadom na extrémne pomalý rast nie je hnojenie obzvlášť potrebné, aj keď samozrejme určite neuškodí.
Starostlivosť je veľmi jednoduchá a stačí, ak budeme dodržiavať zopár pravidiel medzi ktoré patrí pravidelná výmena vody, ktorou zabezpečíme odstránenie rozpustených nežiaducich látok vo vode a rovnako tak predchádzame usadzovaniu nečistôt v jemných vláknach tejto riasy (ak ju máme v akváriu s rybkami či krevetami nemeníme nikdy viac ako 1/3 vody). Približne raz za mesiac by sme mali riasoguľku vybrať z akvária v nádobke, do ktorej sme si odobrali vodu z akvária ju trocha pregúľať a odstrániť nečistoty (je možné ju jemne postláčať), alebo ju môžeme očistiť pod tečúcou vodou (nechlórovanou). Jemným prevaľovaním v rukách dokážeme podporiť jej sférický tvar, o ktorý by sa v prírode staraj pohyb vody, vlny... V akváriu by sme sa mali vyvarovať používaniu prípravkou, ktoré ničia riasy.
Ako častý benefit riasogúľ sa uvádza znižovanie množstva dusičnanov vo vode. Áno, pre svoj rast rovnako ako iné druhy rastlín spotrebúvajú aj spomínané dusičnany a tým prirodzene potláčajú rast neželaných akvarijných rias, ale vzhľadom na pomalosť rastu je spotreba dusičnanov a „konkurencieschopnosť“ voči iným riasam zanedbateľná (lepšou voľbou sú rychlorastúce rastliny). Faktom však zostáva, že v porovnaní s umelými rastlinami či dekoráciami majú množstvo benefitov, napríklad sa aj v nich usádzajú prospešné nitrifikačné baktérie, ktoré sa starajú o „bezpečnosť“ vody.
Najčastejšie problémy
Riasoguľa bledne – obyčajne je to dôsledkom nadmerného osvetlenia (bledne časť vystavená svetlu) – presuňte riasoguľu do tmavšej časti akvária
Riasoguľa má hnedé škvrny – to môže byť zapríčinené nadmerným znečistením, vtedy riasoguľu očistíme, no tiež nedostatkom svetla – presunieme na svetlejšie miesto, alebo ak je tmavšia len jedna časť je potrebné ju častejšie presúvať v akváriu
Riasoguľa je slizká, začína mať čiernu farbu – toto je často prejavom hnilobných procesov, ktoré spôsobujú postupný rozpad (môžu ich vyvolať iné druhy rias, ktoré zabraňujú cirkulácii vody v guľočke) – čierne odumreté časti a iné druhy rias z povrchu odstránime, riasoguľu očistíme a guľavým pohybom opätovne podporíme guľatý tvar
Riasoguľa sa rozpadá – môže to byť spôsobené nevhodnými podmienkami a rovnako tak absenciou faktorov podporujúcich guľatý tvar – pohyb vody (môžeme ho zčasti nahradiť postupným prevaľovaním v rukách)
Riasogule sú bez dohadov unikátne a právom si zaslúžili pozornosť ľudí, podľa viacerých zdrojov sa v prírode dokážu dožiť aj viac ako 100 rokov (podľa niektorých až 200). Je samozrejme nesmierne zaujímavé vidieť tieto riasy aj v ich prirodzenom prostredí v spomínaných oblastiach ale nezabúdajte, nikdy si ich z prírody neberte domov, sú presne tam, kde majú byť a v mnohých krajinách sú zákonom chránené.