Zebrička austrálska



Zebrička austrálska (Taeniopygia guttata) je najčastejším chovaným astrildovitým vtákom v zajatí. Pôvodne sa vyskytuje v strednej časti Austrálie, aj keď obýva celý kontinent s výnimkou južných a severných vlhkých oblastí. Žije tiež v Indonézii a bola vysadená v Portoriku, Portugalsku a Spojených štátoch. Preferuje suchšie stepné oblasti s riedkym porastom stromov a krov, no vyskytuje sa tiež v blízkosti ľudských obydlí. Zebričky boli prvýkrát dovezené do Európy už koncom 18. storočia, a rýchlo si získali obľubu. Rozlišujeme dva poddruhy:

· Taeniopygia guttata guttata

· Taeniopygia guttata castanotis


V chovoch je vyšľachtených mnoho farebných variantov od bielej, krémovej, čiernej až po strakatú a tiež sa vyskytujú v tzv. chocholatej verzii. Tento vtáčik si vďaka svojej nenáročnosti získal obľubu u začínajúcich, no tiež profesionálnych chovateľov.


Spôsob chovu

Je to spoločenský druh, takže nikdy by sme nemali chovať len jedného jedinca, ale vždy aspoň v páre. Ak máme k dispozícii priestrannejšiu klietku či voliéru, je možné chovať aj viacero párov spolu (v menších klietkach by mohla vzrastať vzájomná agresia) alebo ju môžeme kombinovať aj s inými druhmi vtákov (ako napríklad holúbok diamantový, prepeličky), no vždy je dôležité zohľadňovať priestorové možnosti a sledovať možné náznaky agresívneho správania. V období keď hniezdenia sa môže zvyšovať rivalita medzi jednotlivými pármi, preto by sme ich mali pravidelne kontrolovať. Tento drobný astrild si na človeka dokáže pomerne rýchlo zvyknúť, ale v porovnaní s papagájmi nie je možné ho úplne ochočiť a vždy budú trocha plaché.


Klietka

Zebričky je možné chovať v dostatočne priestrannej klietke, v ktorej majú možnosť sa preletieť, nemali by sme sa nechať oklamať drobným rozmerom tohto druhu, sú veľmi aktívne. Pre pár zebričiek je vhodný priestor okolo pol metra štvorcového (plocha dna) a výška klietky by mala dosahovať ideálne 60 cm. Volíme najmä klietky s dostatočne vysokým dnom – čím z časti zamedzíme neželanému vyhadzovaniu podstielky a krmiva. Ak je klietka menšia, je vhodné vtáčiky pravidelne púšťať sa preletieť v zabezpečenom priestore (miestnosti) treba však dávať pozor na okná, nevidia sklo a mohli by sa pri náraze do vážne poraniť. Klietka by mala byť umiestnená v pokojnejšej časti našej domácnosti, ideálne na vyvýšenom mieste. Nikdy by nemala byť umiestnená v prievane, nevhodným miestom je tiež kuchyňa a obzvlášť si dávame pozor, ak chováme doma mačky, ktoré ich budú pokladať za prirodzenú korisť (je lepšie ich chovať v miestnosti, kam mačky nemajú prístup). Veľmi vítaným spôsobom chovu je vonkajšia, dobre zabezpečená voliéra a to najmä v teplejších mesiacov v roku (teplota by nemala klesnúť pod 10 stupňov), na zimné mesiace je lepšie ich premiestniť do vnútorných priestorov.



Zariadenie klietky

Základom sú bidielka rozličných hrúbok, využiť môžeme aj kombináciu klasických bidielok s konárikmi stromov. V klietke by mali byť v dostatočnom množstve, ale nemali by zbytočne prekážať v lietaní. Ako podstielku môžeme využiť špeciálny piesok, alebo drevité štiepky, ktoré vtáčiky nebudú pri prehrabávaní vyhadzovať z klietky. Nevhodnou podstielkou sú noviny a iné kusy papiera, ktoré by mohli obsahovať atrament a farbivá. Súčasťou klietky by mali byť aj misky na potravu, grit a vodu. Tie už môžu byť integrálnou súčasťou klietky, kedy je k nim prístup z vonkajšej strany – čím predchádzame zbytočnému stresu pri každodennom kŕmení a vymieňaní vody, ale tiež ich môžeme nahradiť aj miskami, ktoré pokladáme na spodok klietky alebo ich zavesíme na pletivo. Samozrejmosťou by mala byť napájačka. Tento druh vtáčikov miluje kúpanie, preto je potrebné im pravidelne ponúknuť možnosť kúpeľa v adekvátne veľkej kúpeľničke. Zebričky sú veľmi zvedavé, preto im môžeme ako doplnok do klietky umiestniť rôzne hračky.


Potrava

Bohatá a nutrične vyvážená strava je základom pre zdravie a správny vývin organizmu. Zebričkám ako základnú stravu ponúkame zmes zrnín, ktorá pozostáva najmä z rôznych druhov prosa a lesknice. Zmes by nemala byť príliš prašná. Strava by nikdy nemala byť zložená len z jedného druhu zrnín. Ako vítané spestrenie jedálnička a zdroj zábavy tiež môžeme do klietky umiestniť klásky prosa. V jedálničku by mala byť tiež zastúpená „zelená“ zložka, tú môžu predstavovať listy a kvety púpavy, hviezdice prostrednej, mladé listy skorocelu, no tiež nedozreté semienka tráv. Vyvarovať by sme sa mali skrmovania rastlín, ktoré nepoznáme. Zelené krmivo by sme mali zbierať na miestach, ktoré nie sú chemicky ošetrené a nenachádzajú sa v blízkosti ciest. Ak vtáčiky nie sú zvyknuté na zelené krmivo, učíme ich postupne – podávame im túto zložku len v malých dávkach, ktoré neskôr môžeme zvyšovať. Pre bezproblémové trávenie by vždy mal byť v miske aj grit, ktorý zároveň doplní minerálne látky. Nezabúdame ani na sépiovú kosť, ktorá je zdrojom vápniku a zebričky si na nej obrusujú zobáčiky. Preventívne voči zažívacím ťažkostiam a optimalizáciu trávenia tiež môžeme podávať špeciálny doplnok v podobe prírodného dreveného uhlia. Na zvýšený príjem kvalitnej stravy najmä v období pŕchnutia, hniezdenia a výchovy mláďat – v tomto období je možné do jedálnička pridať výživové doplnky (napríklad v tekutej forme do vody) alebo vajíčkovú zmes.



Hniezdenie

Ak sa o zebričky dobre staráme na prvý odchov mláďat obyčajne nemusíme dlho čakať. Pred samotným hniezdením je potrebné do klietky pridať hniezdo alebo búdku. Zebričky nie sú vo výbere miesta na vytvorenie hniezda zvlášť náročné a niekedy im nerobí problém zahniezdiť aj v miske na potravu. Dostatočne priestranné hniezdo je však lepšia voľba. Po umiestnení hniezda do klietky ho začne pár vystielať hniezdnym materiálom – v tomto období je obzvlášť vhodné im poskytnúť hniezdny materiál, inak nás dokážu prekvapiť všetkým tým, čo dokážu využiť (prakticky všetko čo nájdu v klietke). Hniezdo zebričiek nevyzerá obzvlášť pôvabne, ale pre vysedenie mláďat je tak akurát. V zajatí sú schopné hniezdiť prakticky neustále, to by sme však nemali dopustiť, aby sa pár zbytočne nevysiľoval (2x ročne bohato stačí – potom odoberieme búdky). Samička zvyčajne znáša 4-7 bielych vajíčok, na znáške sedia striedavo obaja rodičia. Po asi 12-14 dňoch sa začínajú liahnuť mláďatá. V tomto období podávame rodičom okrem kvalitnej zmesky zrnín aj špeciálnu vajíčkovú zmes, zelené krmivo a naklíčené semiačka. Hniezdo začínajú mláďatá opúšťať približne po 20 dňoch, no rodičia ich ešte istú dobu dokrmujú a určite by sme ich nemali oddeľovať, toto obdobie trvá asi ďalších 20 dní. Mláďatá majú nevýraznejšie sfarbenie a tmavý zobáčik, do šatu dospelých sa začínajú preperovať vo veku približne 3 mesiacov.

42 views0 comments

Recent Posts

See All