Pri zazimovávaní korytnačiek vždy platí pravidlo: „radšej nezimovať, ako zimovať nesprávne“
Striedanie ročných období je jeden z najvýznamnejších faktorov ovplyvňujúci život plazov. Najznámejšou reakciou plazov na chladné obdobie je hibernácia (zimovanie), charakteristické pre vybrané druhy korytnačiek Európy, Ázie a severnej Ameriky. Reakcia na nepriaznivé obdobie sucha je aestivácia (letný spánok).
Počas zimného spánku si organizmus korytnačky odpočinie (mnohé zdroje sa odvolávajú na dlhší život), ale aj bez neho môže korytnačka prežiť mnoho desiatok rokov. Pri druhu testudo hermanni nie je zazimovanie nič komplikované. Pre úspech je nutné zabezpečiť korytnačke vhodné miesto a podmienky, zazimovať dávame len zdravé korytnačky, ideálne staršie ako 4 roky, slabé a choré jedince by zimu nemuseli prežiť. Rozhodujúce je obdobie prípravy počas jesene.
Príprava trvá asi 3 týždne – počas jesenných mesiacov (zvyčajne október) si všímame aktivitu korytnačky, tá sa postupne, rovnako ako príjem potravy znižuje. Korytnačka začína viac spať – to je signál pre blížiace sa obdobie zimovania. V tomto období znižujeme množstvo potravy (ku koncu neprijíma už žiadnu). Niektorí chovatelia odporúčajú korytnačku aj pravidelne kúpať, aby sa pred hibernáciou vyprázdnila. V teráriu začíname postupne skracovať fotoperiódu – čas svietenia a tiež postupne znižujeme teplotu z pôvodných cca 30°C na 15°C s nočným poklesom na 10°C – ku koncu prípravy aj menej.
Zimovanie – plynulo prechádza z prípravy, kedy korytnačku umiestnime do boxu. Na jeho spodok dáme vyššiu vrstvu rašeliny, zeminy či lístia a vložíme korytnačku. Môžeme ju prikryť vrstvou lístia/sena (niektorí chovatelia využívajú len natrhané kusy papiera). Box umiestnime na nerušené chladné miesto so stabilnou teplotou pod 10°C – vhodná je napríklad pivnica. Teplota by sa mala pohybovať približne na úrovni 6-8 °C. Je užitočné zabezpečiť box pred hlodavcami, spiacu korytnačku by mohli usmrtiť. Vzdušná vlhkosť by sa mala pohybovať na úrovni 80% - inak by mohla byť korytnačka dehydratovaná. Ak nemáme pivnicu, môžeme zabezpečiť aj malú chladničku (nie mrazničku!). Ale pozor, treba ju pravidelne kontrolovať (a zabezpečiť odvetrávanie). Počas zimovania kontrolujeme teplotu a vlhkosť.
Zimovanie pri vonkajšom výbehu je jednoduchšie (korytnačka prirodzene reaguje a pripravuje sa na zimovanie na základe klesajúcich teplôt) a často ho chovatelia opisujú aj ako – presun korytnačky z výbehu do pivnice a na jar opäť do výbehu. Je však potrebné sledovať vonkajšie teploty – jarné mrazíky by mohli korytnačke vážne uškodiť. Sú aj prípady, kedy korytnačky prezimovali vonku na záhrade (zahrabú sa), toto je však veľmi rizikové, nikdy nevieme, aká bude zima.
Prebúdzanie – súvisí s jarným oteplením a obyčajne je naviazané na marec a teploty presahujúce 10°C. Organizmus korytnačky je po zimovaní výrazne utlmený, preto teplotu zvyšujeme len postupne. Kúpeľ v teplej vode, vyhriate terárium by jej mohlo spôsobiť kolaps organizmu. Istý čas trvá, než začne prijímať potravu.
Mgr. Robert Schemmer, manažér vzdelávacieho a rozvojového centra Super zoo