Dokonale zvládnutý povel privolania môže neraz nášmu psíkovi doslova zachrániť život, napríklad v situácii, keď sa rúti priamo pod kolesá auta, pod rozbehnutý vlak, či dokonca sa vďaka nemu môžeme zabrániť stretu a prípadnej bitke nášho psíka s nejakým ďalším agresívnym psom. Existuje veľké množstvo katastrofických scenárov, ktorým je možné sa vyvarovať, ak by sme mali stopercentne zvládnutý povel privolania.
Najlepšie je začať ho trénovať hneď v začiatkoch, keď si prinesieme domov šteniatko. Po pár dňoch, keď sa u nás psík aklimatizuje a začne si postupne zvykať na novú domácnosť, majiteľov a prostredie, môžeme ho začať pripravovať na tento povel tak, že ho v uzavretej miestnosti, v byte, prípadne v inom uzavretom priestore, v záhrade alebo na dvore začneme privolávať takým spôsobom, že budeme jasne a zreteľne vyslovovať jeho meno. Ideálne by bolo povzbudiť ho aj jemným gestom, urobiť podrep a nastaviť psíkovi náručie. Šteniatko v tejto fáze bude s nami ochotne spolupracovať a okrem toho, že sa medzi majiteľom a psíkom začne vytvárať jedinečné puto, vytvoríme si aj dobrý základ pre tréning tohto povelu do budúcnosti.
Približne v štvrtom až v piatom mesiaci (je to však veľmi individuálne, keďže niektoré plemená rastú a dospievajú skôr ako ostatné) môžeme začať už so serióznym tréningom, pričom by sme mali mať na pamäti, že tréning by mal byť realizovaný formou hry, v žiadnom prípade nemôžeme psa nútiť opakovať povel zbytočne dlho, znechutili by sme ho tým a celý proces naučenia povelu by sa nám mohol skomplikovať. Musíme ku psíkovi pristupovať trpezlivo, používať maškrty, veľa ho chváliť a pozitívne motivovať.
Najvhodnejšie je začať tréning pred jedlom, keď je šteňa hladné. Vezmeme si psíka do nerušeného uzavretého priestoru, kde ho nebude nič rozptyľovať. Postavíme sa neďaleko neho s chutnou maškrtou v ruke, tak aby na ňu videlo a zavoláme naň menom a potom vyslovíme povel „ku mne“. V momente, keď sa ku nám psík začína približovať pochválime ho slovami ako napr. „dobrý psík“, taktiež môžeme urobiť mierny podrep, tak aby sme sa dostali na jeho úroveň a nastavili mu náručie. Opäť ho slovne aj hladkaním pochválime a odovzdáme mu maškrtu. Po čase, pokiaľ máme tento cvik dokonale natrénovaný v domácom prostredí, môžeme ho začať cvičiť aj v rušnejšom prostredí napr. v parku, na lúke atď. Avšak je nutné začať tento povel cvičiť na dlhej vôdzke, nikdy nie na voľno, pretože pes a predovšetkým plemeno psa so silným loveckým pudom môže vonku reagovať celkom inak ako v domácom prostredí. Cvik vonku naďalej opakujeme s rovnakým postupom ako doma, akurát s tým rozdielom, že psíka držíme na dlhej vôdzke, aby sme nad ním mali stále kontrolu. Šteňa nasilu na vôdzke nikdy neťaháme, ale lákame ho na maškrtu, príp. hračku. Pokiaľ máme dokonale zvládnutú aj túto fázu, môžeme privolanie začať trénovať aj bez vôdzky.
Dobrá rada na záver:
Nikdy netrestáme psa po príchode k nám, pokiaľ nás ihneď neposlúchol, ale vrátime sa k opakovaniu opätovnému trénovaniu povelu. Pes by si to v tomto prípade vyložil tak, že je trestaný za to, že ku nám prišiel.
Vypracovala: Veronika Horniaková, vedúca predajne Super zoo Levice