Škrečok, jeden z najbežnejšie chovaných malých hlodavcov, je častokrát prvým domácim miláčikom v životoch detí. Toto malé, na pohľad milé a prítulné zvieratko však dokáže aj hrýzť a utekať. V niektorých prípadoch jeho správanie „nespĺňa“ naše predstavy a nerozumieme, kde nastal problém. Nemajte obavy, ani v náročnejších situáciách nie je nič stratené. Aj takéhoto škrečka si dokážeme spriateliť.
Proces ochočenia značne závisí od druhu a veku škrečka, ale aj samotnej povahy jedinca. Škrečky sýrske sú spravidla druh, ktorý sa dá skrotiť najjednoduchšie. U menších druhov (škrečok džungarský a škrečok roborovský) môže tento proces trvať dlhšie a byť o niečo náročnejší. Nie však nemožný.
Pred začatím procesu je potrebné ujasniť si isté „pravidlá“:
Škrečkovi doprajeme dostatočne veľký priestor. Čim väčší priestor, tým je menšie riziko agresívneho správania. Zároveň zvyšujeme pravdepodobnosť úspešného skrotenia.
So škrečkom manipulujeme, keď nie je pod stresom a cíti sa komfortne. Škrečka nikdy nebudíme ani s ním nemanipulujeme hneď po prebudení. Škrečok, ktorý sa cíti ohrozený je náchylnejší k hryzeniu a inému agresívnemu správaniu.
Trpezlivosť, čas a ešte raz trpezlivosť! Počas procesu je nevyhnutné sledovať reakcie škrečka a prispôsobovať sa mu. Proces musí byť zameraný na škrečka nie na nás.
Majme realistické očakávania. Niektoré škrečky sa náročne a dlho krotia, niektoré sú skrotené za pár hodín a iné sa nedajú skrotiť vôbec.
Po stanovení očakávaní môžeme začať so samotným ochočovaním. Ak sme si priniesli nového škrečka je potrebné dopriať mu čas (aspoň týždeň) na to, aby sa zoznámil s novým prostredím. V tomto období ho nevyberáme, prihovárame sa mu, nech si zvyká na náš hlas a našu prítomnosť. Robíme to v čase keď je škrečok prirodzene aktívny, konkrétne vo večerných hodinách. Aby škrečok rýchlejšie spoznal náš pach, môžeme svoje ruky obtrieť o podstielku a iné predmety v chovnom zariadení.
Následne pomaly začíname s vkladaním ruky do chovného zariadenia. Nechávame ho ruku ovoniavať a priblížiť sa k nej. Ruku k nemu nárazovo nestrkáme. Nenútime ho, nechávame mu dostatočný priestor na to, aby mohol ujsť a ukryť sa, ak sa bude cítiť v nebezpeční. V prípade, že je škrečok extrémne teritoriálny na svoje územie, tento krok vynecháme a ruku do chovného zariadenia nevkladáme. Ak sa škrečok bez strachu vracia k ruke, začneme na ruku postupne pridávať jedlo alebo maškrty (https://www.superzoo.sk/drobne-cicavce/krmivo-a-doplnky-stravy/maskrty-a-doplnky-stravy/?expressDeliveryTransport=0). Opäť škrečkovi necháme dostatok priestoru na útek. Takéto kŕmenie z ruky opakujeme denne. Ak je škrečok teritoriálny a nemôžeme vkladať ruku dnu, skúšame podávanie jedla cez mreže klietky. Počas toho, ako je škrečok rozptýlený jedlom ho jemne hladkáme.
Akonáhle sa škrečok cíti v našej prítomnosti dobre, berie si jedlo z ruky, necháva sa hladkať, môžeme ho skúsiť zobrať na ruky. Škrečok musí byť plne zobudený a musí vnímať našu prítomnosť. Prv sa mu prihovoríme a pomaly k nemu vkladáme ruku. Pokiaľ sa škrečok neľaká a neuteká, nenáhlivo a opatrne ho podberieme oboma rukami. Škrečok sa pravdepodobne začne mykať a bude sa snažiť z rúk vycúvať. Je preto vhodné jemne ho prikryť rukou a čo najskôr sa dostať k blízkosti zemi pre prípad, že by nám vypadol. Tým sa uistíme, že nám nespadne z veľkej výšky, o nič sa neudrie a dopadne do niečoho mäkkého.
Tieto kroky musíme opakovať denne. Nezabúdajme sa v procese neustále prispôsobovať škrečkovi a hlavne dbať o jeho pohodu. Krotenie škrečkov je cesta, ktorá niekedy znamená krok vpred a dva vzad. To by nás nemalo odradiť, poďme to skúsiť! Na konci tejto cesty bude čakať prítulný škrečok alebo v iných prípadoch sa budeme musieť naučiť obdivovať jeho divokú povahu a inštinkt sebaobrany. Tak či onak každý škrečok si zaslúži našu lásku a plnohodnotnú starostlivosť.
Vypracovala: Lulu Vargová, odborný predajca Super Zoo Prešov Ľubotice