Epilepsia u psa

Epilepsia je ochorenie nervovej sústavy, ktoré je náročné nielen pre samotného psa, ale aj pre nás ako majiteľov, pretože nie je nič horšie ako bezmocnosť, ktorú cítime, keď sa epilepsia u milovaného psa prejaví. Čo pri záchvate urobiť? Je možné epilepsii predchádzať alebo ju liečiť? To sa dozviete v našom článku.

Čo je to epilepsia a ako sa prejavuje

Epilepsia je chronický stav organizmu charakterizovaný opakujúcimi sa epileptickými záchvatmi. Podľa výskumov postihuje epilepsia približne 1–3 % psov.

Epileptický záchvat je  dočasný fyzický prejav poruchy centrálneho nervového systému, vychádza z nadmernej alebo abnormálnej aktivity neurónov vo vnútri mozgovej kôry.

Epilepsiu delíme na primárnu a sekundárnu.

Primárna epilepsia je symptomatická (dokázateľné ochorenie mozgu), idiopatická (idiopatická príčina = príčina je neznáma). Sekundárna epilepsia je poškodenie iných orgánových systémov.

Najčastejšie príčiny:

• Genetická epilepsia – častejšia u niektorých plemien, napríklad labradorský retríver, pudel, vyžla, špringer španiel, írsky vkodav, lagotto romagnolo.

• Vrodené vady alebo nedostatok kyslíka pri pôrode – vývojové anomálie mozgu.

• Nádory a iné ochorenia mozgu – ako meningoencefalitída, hydrocefalus.

• Úrazy hlavy alebo aj traumatické udalosti – dôsledkom škrtenia, topenia,...

• Otravy a metabolické poruchy – napríklad pri ochorení pečene, obličiek alebo pri hypoglykémii.

  
  

Epilepsia sa môže objaviť v ktoromkoľvek veku psa, u mladších psov môže byť príčina výskyt vývojových a mozgových ochorení. U starších psov nad 7 rokov je pravdepodobnejší výskyt mozgových nádorov. Idiopatická epilepsia sa ale zvyčajne prejavuje medzi 6 mesiacmi až 5 rokmi života.

Typy záchvatov:Existuje mnoho druhov epileptických záchvatov, nie vždy ide o bezvedomie spojené s kŕčmi. Môže ísť aj napríklad o zášklby po tele. Prejavy sa môžu, ale nemusia opakovať.

• Generalizované (grand mal) – pes pri takomto záchvate stratí vedomie a dochádza k silným kŕčom. Záchvat môže trvať od niekoľkých sekúnd do niekoľkých minút. 

• Parciálne

  
  

  a) fokálne – nenarušené vedomie psa; takéto záchvaty postihujú len časť tela (napr. trasenie jednej končatiny alebo hlavy)

  
  

  b) psychomotorické – zmeny v správaní bez klasických kŕčov (napr. naháňanie neexistujúcich objektov, automatizované pohyby, agresivita bez príčiny, vokalizácia,...).

Dôležité: Nie každý záchvat znamená epilepsiu. Niekedy môže ísť o jednorazový prejav iného ochorenia (napríklad poškodenie mozgu alebo nádor). Vždy je potom treba čo najrýchlejšie vziať svojho miláčika k veterinárovi, ktorý určí presnú diagnózu. Diferenciálna diagnostika záchvatu je pomerne rozsiahla.

Príznaky epileptického záchvatu

Pri záchvate pes najčastejšie leží na boku a má kŕče alebo zášklby. Aj keď má oči otvorené, nereaguje na nič. Okrem nevnímania sa môže objaviť aj silné slinenie, cvakanie zubov alebo dokonca inkontinencia či defekácia. Pokiaľ pes stráca vedomie a je podľa vás ohrozený na živote kontaktujte svojho veterinárneho lekára. Záchvaty trvajú od niekoľkých sekúnd až po niekoľko minút a nastávajú najčastejšie, keď sa pes prebudí, kedy dochádza k zvýšeniu mozgovej aktivite. Záchvat môže skončiť aj smrťou, a to najmä ak je dlhotrvajúci a potom nastáva vyčerpanie organizmu, zástava dýchania, celkový kolaps. Bohužiaľ nemožno povedať, v akom časovom horizonte sa záchvaty môžu vracať. Je to veľmi individuálne. Ako epileptický záchvat prebieha?

1. Prodromálna fáza – niekoľko hodín až dní pred záchvatom môže byť pes letargický, úzkostlivý alebo podráždený.

2. Aura – bezprostredne pred záchvatom: pes je nepokojný, kňučí, hľadá vašu blízkosť.

3. Iktálna fáza – samotný záchvat, ktorý môže trvať niekoľko sekúnd až minút: kŕče, strata vedomia, slinenie, močenie alebo defekácia.

4. Postiktálna fáza – po záchvate je pes dezorientovaný, ospalý, niekedy slepý alebo neovláda pohyby.

   
   

Zhotovenie videa ako záchvat prebiehal môže byť nápomocné pre veterinárneho lekára.

Čo robiť, keď má pes epileptický záchvat

Zachovať pokoj je kľúčové. Hoci je to emocionálne náročné, vaša rozvaha môže psovi zachrániť život.

Zásady prvej pomoci:

• Nemanipulujte so psom pokiaľ to nevyžadujú okolnosti – môže vás nechtiac pohrýzť.

• Odstráňte nebezpečné predmety – zabezpečte priestor okolo psa.

• Podložte mu hlavu (napr. zloženou dekou), ak leží na tvrdom povrchu.

• Merajte čas trvania záchvatu – ak trvá viac než 5 minút alebo sa záchvaty opakujú krátko po sebe (tzv. status epilepticus), volajte okamžite veterinára.

Po záchvate nechajte psa oddýchnuť a zabezpečte mu pokojné prostredie bez rušivých vplyvov.

Diagnostika epilepsie

Veterinár zvyčajne vykoná sériu vyšetrení na vylúčenie iných príčin záchvatov:

• Anamnéza, klinické a neurologické vyšetrenie.

• Krvné testy – na kontrolu funkcie pečene, obličiek, hladiny cukru a elektrolytov.

Častokrát je nutnosť navštíviť špecializované pracovisko a veterinára neurológa. Kde sa dorobia ďalšie potrebné vyšetrenia:

• MRI alebo CT mozgu – ak sa predpokladá nádor, zápal alebo iné štrukturálne ochorenie.

• Odber mozgomiešneho moku

• EEG – na meranie elektrickej aktivity mozgu

Liečba epilepsie

Najprv treba podotknúť, že epilepsia sa, rovnako ako iné neurologické ochorenia, nedá liečiť. Pokiaľ k záchvatom dochádza ojedinele, nie je nutná podporná medikácia, pokiaľ sú však záchvaty časté, veterinár predpíše lieky, ktoré môžu pomáhať epilepsii ustáť (najčastejšie fenobarbital alebo sa používa aj bromid draselný, prípadne je u mnohých psov efektívna kombinácia oboch). Pri podávaní fenobarbitalu je potrebné sledovať pečeňové hodnoty, chodiť na pravidelné kontroly a správne stanovenie sérovej hladiny fenobarbitalu. Cieľom liečby je znížiť počet záchvatov.

Je možné epileptickým záchvatom predchádzať?

Epileptickým záchvatom sa často nedá úplne predísť, no môžeme zmierniť riziko spúšťačov:

• Vyvarujte sa stresu, prudkým zmenám prostredia a nadmernému fyzickému výkonu.

• Zabezpečte kvalitnú výživu, obohatenú o vitamíny B, D a horčík.

• Dodržiavajte liečebný režim a režim dňa - Pokiaľ pozorujete prichádzajúci záchvat, dajte psovi ihneď podporné prostriedky od veterinára (áno, tu ide skutočne o sekundy)

• Zaznamenávajte záchvaty – napríklad do denníka alebo aplikácie (čas, trvanie, správanie pred/po).

Život so psom trpiacim epilepsiou je výzvou, no zároveň aj príležitosťou prehĺbiť vzťah a prejaviť svoju oddanosť. Včasná diagnostika, správna liečba, trpezlivosť a porozumenie sú kľúčové faktory, ktoré umožňujú epileptickému psovi viesť plnohodnotný život. Nezabúdajte – pre svojho psa ste tým najdôležitejším človekom. Vďaka vám môže prežiť šťastný a bezpečný život napriek svojmu ochoreniu.

Vypracovali: Eva Alakšová, ambasádorka Super zoo a MVDr. Mária Petríková, veterinárny lekár Super zoo veterina