Osmák degu


Osmák degu (Octodon degu) je netradičný druh hlodavca, ktorý sa prirodzene vyskytuje v severnej a strednej časti Čile v oblasti pohoria Andy. Obýva skalnaté a kamenisté oblasti s riedkou vegetáciou s nízkymi krami a stromami do výšky až 1200 m.n.m., no nevyhýba sa ani blízkosti ľudských obydlí a preto sa s ním môžeme stretnúť tiež v parkoch, záhradách a dokonca aj smetiskách. Vo svojej domovine sú považované za škodcov, pretože dokážu spôsobiť nemalé škody na plodinách, tento spôsob stravovania však nie je pre nich prirodzený a ani zdravý a aj preto pravdepodobne stúpa počet ochorení v divo žijúcej populácii. Je to spoločenský druh, ktorý žije v menších skupinkách, ktoré obyčajne pozostávajú zo samca a niekoľkých samičiek a tieto rodiny sú často súčasťou väčšej kolónie, ktorá môže čítať až niekoľko stoviek jedincov. Rodiny medzi sebou komunikujú a chránia si svoje územie. Je to druh so silnou sociálnou väzbou, čo by sme mali zohľadňovať aj v našich chovoch. V prírode si hĺbi nory a pohybuje sa obyčajne v ich blízkosti, nakoľko sú častou korisťou predátorov. Samotný zaujímavý názov „osmák“ pochádza z dvoch slov a to latinského „octo“ čo znamená osem a gréckeho „odoús“ čo by sme mohli preložiť ako zub, čo zohľadňuje tvar žuvacích plôšok jeho stoličiek. Druhá časť mena degu, pochádza z pôvodného jazyka Araukáncov – pôvodného obyvateľstva Čile, ešte pred príchodom Európanov. Pôvodne boli tieto zvieratká využívané pre skúmanie cukrovky (na ktorú sú veľmi citlivé), časom sa však cez úspešné odchovy dostali do zoologických záhrad a neskôr k chovateľom. Aj pri osmakoch sa môžeme stretnúť s viacerými farebnými variantami, v porovnaní s inými druhmi hlodavcov však nie sú tak rozšírené a stále dominuje ich prirodzené sfarbenie.

Spôsob chovu

Ako už bolo spomenuté osmáky sú spoločenské zvieratá, preto je najvhodnejší spôsob ich chovu aspoň v páre alebo jeden samček s viacerými samičkami. Ak nechceme odchovy je vhodné sa zamerať na skupinku samičiek. Vítaným spestrením chovu sú pravidelné „vychádzky“ z klietky, tu však dôrazne odporúčame mať osmáky neustále pod dohľadom, sú to veľmi aktívne zvieratá, ktoré radi všetko preskúmajú a majú tendenciu ohlodávať drevo (čomu sa nevyhnú ani káble – tie by sme mali vždy zabezpečiť), užitočné je, ak máme degu ochočených a zvyknutých na našu prítomnosť, inak sa z opätovného návratu do ubikácia môže stať dlhá a stresujúca operácia. Osmáky sú aktívne najmä cez deň, vďaka čomu si získali popularitu aj u mladších chovateľov. Na svojho chovateľa si pomerne rýchlo dokážu zvyknúť a aj ho rozoznať. Napriek tomu, že pohryznú len veľmi zriedkavo, je treba mať na pamäti, že osmák je živý tvor a preto by aj manipulácia s ním mala byť ohľaduplná a nikdy by sme ich nemali chytať za koniec chvosta, dokážu ho postiť, čo je pre nich zbytočne bolestivé a už nikdy im nedorastie a ani im nezačnú rásť charakteristické chĺpky na jeho konci. Ak si zaobstaráme osmáky, mali by sme byť pripravený na pestrú paletu zvukov, ktoré dokážu vydávať, od varovného pískania, cez „štebotanie“, „cvrlikanie“, „trilkovanie“, sú to jednoducho sociálne založené zvieratá a ich vzájomné interakcie sú vždy sprevádzané aj „pokecom“.


Ubikácia

Zabezpečiť dostatočne priestrannú a zariadenú ubikáciu nie je jednoduché. Do úvahy pripadajú dostatočne priestranné klietky no tiež teráriá a ak patríme k šikovným domácim majstrom, dokážeme si takúto ubikáciu zmajstrovať aj sami a dokáže byť nevšedným spestrením našej domácnosti. Vhodná veľkosť ubikácie je 100x50 cm - plocha dna, rovnako treba zohľadniť to, že sú to zvieratá, ktoré milujú šplhanie a skákanie preto aj samotná výška by mala byť aspoň jeden meter. Ak sú súčasťou ubikácie plastové veci, treba rátať s faktom, že ich osmáky časom zničia. Ubikácia by nikdy nemala byť umiestnená v prievane alebo na priamom slnečnom svetle. Napriek tomu, že sú to prevažne denné živočíchy je užitočné myslieť aj na možnosť, že budú aktívne v nočných hodinách, preto je na zváženie, či by mala byť klietka umiestnená v miestnosti, kde spíme, nočné naháňačky a skúmanie prostredia nás dokážu ukrátiť o plnohodnotný spánok.


Podstielka

Podstielka by sme mali umiestniť v dostatočnej výške, aj osmáky rady prehrabávajú dno klietky. Vhodnou podstielkou sú hobliny (nie piliny) s nízkou prašnosťou. Na dno ubikácie tiež môžeme umiestniť drevené peletky, na ktoré však navrstvíme hobliny. Pre spestrenie prostredia je možné využiť tiež kombináciu jemnejších a hrubších hoblín a tiež po ubikácii porozmiestňovať seno či slamu. Ako zaujímavú a inovatívnu alternatívu môžeme použiť tiež papierové podstielky alebo jemnejšiu kukuričnú podstielku. Niektorí chovatelia odporúčajú aj použitie rašeliny v kombinácii s pieskom a kamienkami, v ktorých si môžu zvieratá vyhĺbiť noru, tento spôsob je však náročnejší na udržanie čistoty. Ak budeme vymieňať podstielku nečistíme zároveň celé zariadeniu ubikácie – pre osmáky by sa potom mohlo javiť ako úplne cudzí priestor a mohli by sa dostať do zbytočného stresu.



Zariadenie ubikácie

Osmáky radi skúmajú prostredie v ktorom žijú a veľmi radi šplhajú, ubikáciu môžeme (vzhľadom na výšku) rozčleniť do viacerých poschodí, čím rozšírime využiteľný priestor. V ubikácii by nemali chýbať dostatočne priestranné domčeky, úkryty a tiež rôzne závesné odpočívadlá. Preferujeme najmä prírodné materiály, ako je drevo či úkryty vyrobené zo sena a slamy. Treba však rátať s tým, že osmáky dokážu v relatívne krátkom čase ohlodať všetky drevené časti – sú to hlodavce, ktoré neustále obrusujú svoj chrup, napriek tomu je voľba prírodného materiálu vždy lepšia a zodpovednejšia ako využitie rôznych plastových zariadení, ktoré sú pre osmáky skôr na škodu. Do ubikácie môžeme umiestniť konáre či korene rastlín, poskytujúcich dostatočné možnosti pre lezenie a tiež ohlodávanie chrupu, rovnako môžeme tiež využiť rôzne preliezky, rebríky či mostíky. Samozrejmosťou by mala byť dostatočne priestranná a vysoká miska s pieskom (využiť môžeme tiež menšie akvárium), osmáky rovnako ako pieskomily, činčily či malé druhy škrečkov využívajú pre starostlivosť o srsť piesok (nikdy ich nekúpeme vo vode). Vzhľadom na vysokú aktivitu je vhodné umiestniť do ubikácie rovnako koliesko na behanie, ale pozor, je nutné použiť koliesko s dostatočným priemerom, aby si pri behaní nedeformovali chrbticu. Koliesko by malo mať v „bežiacej“ časti jemné sieťkovanie alebo plnú výplň (aby si v ňom osmák nemal možnosť zlomiť chvost a ani sa zachytiť), možné je tiež využiť taniere pre behanie. Ak nevieme zohnať dostatočne veľké a bezpečné koliesko (kolotoč) pre behanie, je lepšie do ubikácie radšej žiadny neumiestňovať. Samozrejmosťou by mala byť napájačka na vodu a miska na potravu. Využiť tiež môžeme senník pre zabezpečenie dostatku čerstvého sena – opäť buď s jemným mriežkovaním, v opačnom prípade je lepšie seno umiestniť do ubikácie voľne.

Potrava

Strava je jeden z najčastejších kameňov úrazu v hobby chovateľstve. Vzhľadom na podmienky, z ktorých osmáky pochádzajú by mal byť ich jedálniček pomerne skromný. Základ stravy by mal byť tvorený kvalitným senom, ktoré priaznivo pôsobí na symbiotickú črevnú mikroflóru a rovnako napomáha obrusovať stoličky (podobne ako u morčiat a králikov), k senu by mali mať prístup neustále. Perfektným spestrením stravy môžu byť sušené či čerstvé kvety, listy, trávy, konáriky stromov (lieska, breza, hloh, ovocné stromy) a sušená či čerstvá zelenina. Ak osmáky nie sú „naučené“ na prijímanie zeleného krmiva, začíname postupne a v malých dávkach. Ako doplnok stravy môžeme použiť kvalitné zmesi a granuláty výhradne určené pre tento druh, nikdy nekŕmime univerzálnymi zmesami pre hlodavce. Vzhľadom na predispozíciu k cukrovke by osmaky mali mať stravu s čo možno najmenším obsahom cukru. Preto by sme sa mali vyhnúť tyčinkám lepeným medom, ovociu, svätojánskemu chlebíčky, sladkým dropsom, častému podávaniu orieškov – mali by sme sledovať, či sa spomenuté zložky nevyskytujú aj v zmesiach. To, že osmákom všetky sladké veci chutia neznamená, že im aj prospievajú, v tomto prípade by mala byť zodpovednosť na našej strane. Samozrejmosťou by mal byť neustály prístup k čerstvej vode.

64 views0 comments

Recent Posts

See All