Pieskomil mongolský (Meriones unguiculatus) je jeden z 15 druhov pieskomilov z rodu Meriones. V prírode obývajú územie Mongolska a okolie - púšt Gobi, kde si hĺbia aj niekoľkometrové nory. Prirodzene žijú v rodinných spoločenstvách obyčajne do 20 jedincov s prísnym hierarchickým usporiadaním. Zo začiatku sa dostali do Európy ako laboratórne zvieratá, no časom si čoraz viac získavali popularitu a postupne sa začali chovať aj v domácnostiach. V chovateľstve nejde o príliš rozšírený druh drobného hlodavca, aj keď vďaka svojej relatívnej nenáročnosti a zaujímavému spôsobu života si našiel viacero nadšencov. Práve neustále aktivita a zvedavosť predurčuje toto zvieratko skôr na pozorovanie, preto sa nehodí pre ľudí, ktorí chcú zvieratko na maznanie či interakciu, úspech dosiahneme už keď pieskomila naučíme na ruky. Na druhú stranu ide o čistotné zvieratko, ktoré vydáva len nepatrné zvuky (s výnimkou keď prerába ubikáciu, hlodá a šuští v podstielke) a ak mu poskytneme vhodnú ubikáciu bude najspokojnejšie vo svojom domove a pri jeho neustálom prerábaní pretože je to zvieratko, ktoré sa nezastaví (možno by sme ho mohli nazvať až pracovitým). Podobne ako u iných chovaných druhov je vyšľachtených viacero farebných variantov ako napríklad: čierny, sivý, zlatý atď. prírodné sfarbenie sa nazýva aguti. V tomto článku si preberieme základné požiadavky pre chov.
Spôsob chovu
Pieskomil je spoločenské zviera, preto by sme ich nemali nikdy chovať samostatne, ale vždy si zaobstaráme aspoň dvoch. Ak nechceme mať odchovy (kedy by sme mláďatká mali problém umiestniť do nových domovov) je rozumnejšie si zaobstarať dvojicu rovnakého pohlavia, nie je problém umiestniť k sebe aj dvoch samčekov – podľa viacerých chovateľov sú dokonca dominantnejšie samice. Ak máme skupinku pieskomilov, zvyčajne má mláďatá len dominantná samica (ak by bola gravidná samica nižšie v hierarchii dávame pozor, aby nevznikali súboje o dominanciu a preto je lepšie premiestniť ju do inej ubikácie). Napriek tomu, že sú pieskači spoločenské zvieratá nedávame im možnosť stretnúť sa s iným druhom hlodavcov – ani ak pieskača pustíme sa prebehnúť a chováme napríklad škrečka, brali by ich ako konkurenciu, pieskomily sú silno teritoriálne zvieratá. Rovnako je na zváženie púšťanie pieskomilov sa prebehnúť po izbe – nie vždy sa dajú tak dobre ochočiť aby k nám pribehli a sú to profesionáli v likvidovaní káblov (čo je pre nich nebezpečné). Aj keď je tento druh často označovaný ako súmračný/nočný ich aktivita je viac menej aj počas dňa, kedy sa striedajú cykly aktivity a odpočinku.
Výber ubikácie
Pri výbere ubikácie vždy zohľadňujeme počet chovaných zvierat. Pre pohodový život pieskomilov by sme im mali zaobstarať ubikáciu o veľkosti minimálne 50x40 cm (plocha dna). Ako ubikáciu je možné využiť klietku, akvárium či terárium – každá voľba má svoje výhody aj nevýhody.
Klietka - je cenovo dostupnejšia ako akvárium či terárium a je jednoduchšia na manipuláciu a prenášanie. Pri klietkach by sme mali prizerať na dostatočne úzke mriežkovanie. V klietke je zabezpečená dostatočná cirkulácia vzduchu, no musíme dbať na to, aby nebola umiestnená v prievane. Nevýhodou klietky je to, že z nej ľahko pieskomil vyhodí podstielku – preto máme niekedy viacej upratovania v okolí klietky ako v klietke samotnej. Väčšina klietok má plastové dno, ktoré ak sa pieskomily rozhodnú zničiť, je ťažké im v tom zabrániť. Nevýhodou môže byť tiež to, ak sa pieskomil pustí do obhlodávania mriežok.
Terárium a akvárium - je veľmi stabilné a dobre sa udržiava. Pieskomil nemá možnosť pri hrabaní vyhadzovať podstielku. Akvárium by malo byť z vrchnej strany zabezpečené odolným a priedušným krytom alebo mriežkou – pieskomil dokáže vyskočiť až do výšky pol metra. Pri využití terárií a akvárií je dôležité zabezpečiť, aby sa v ubikácii zbytočne nedržala vlhkosť. Samozrejme je možné ubikácie pospájať s tým, že vytvoríme našim pieskačom obrovský domov, kedy spodok môže byť tvorený samotným akváriom a vrchná časť ubikácie bude klietka, do ktorej môžeme umiestniť pre rozšírenie priestoru priečky
Podstielka
Pieskomily milujú prehrabávanie sa v podstielke a budovanie nôr (čo je ťažké v chove zabezpečiť – preto využívame domčeky a úkryty). Podstielku by mala byť v dostatočnej výške aby sa v nej mohli prehrabávať. Vhodnou podstielkou sú hobliny s nízkou prašnosťou, môžeme kombinovať rovnako hrubšie a jemnejšie hobliny, zaujímavou alternatívou sú mäkké papierové podstielky. Vzhľadom na to, že pieskomily sú zvieratá pochádzajúce zo suchého prostredia ich organizmus šetrí vodu a produkuje koncentrovanejší moč a rovnako sa môžu naučiť chodiť na potrebu do jedného miesta (obyčajne misky s pieskom, čo nám dokáže výraznejšie ušetriť čas pri čistení ubikácie).
Zariadenie ubikácie
Pieskomil podobne ako činčila či škrečok potrebuje pravidelný prístup k piesku na kúpanie (nikdy ich nekúpeme vo vode). Piesok môžeme umiestniť do dostatočne priestrannej a vyššej misky, aby ho pri „kúpaní“ zbytočne nevyhadzovali. Do piesku sa môžu naučiť chodiť vykonávať aj potrebu, preto musíme dbať na to, aby bol neustále čistý. Pieskomily v ubikácii potrebujú aj domček a úkryty, v ktorých si vybudujú svoje hniezdo z poskytnutého materiálu, ako je napríklad seno či suché lístie, v ňom sa budú v čase odpočinku zdržiavať. Sú to veľmi aktívne a zvedavé zvieratá, preto im do ubikácie môžeme umiestniť rôzne preliezky a hračky najmä z dreva, nakoľko plastové zariadenie nemá dlhú životnosť a na obhrýzanie je vyslovene nevhodné. Samozrejmosťou by mala byť miska na potravu a napájačka (je možné využiť aj misku, ale dosť rýchlo ju zahádžu podstielkou). Ako spestrenie prostredia a zároveň možnosť obrusovania chrupu môžeme využiť aj konáre z ovocných, chemicky neošetrených stromov.
Potrava
Na potravu nie sú pieskomily príliš vyberavé, to však neznamená, že každá strava im aj prospieva. Základnou zložkou stravy by mali byť zrniny, semienka tráv a iné časti rastlín, no v určitom pomere je dôležité, aby bola zastúpená aj živočíšna zložka, ako napríklad múčne červy a pod., živočíšnu zložku potrebujú najmä gravidné kojace samice. Ako spestrenie stravy môžeme podávať kúsky zeleniny či sporadicky aj ovocie (opatrne na ovocie s vysokým obsahom vitaminu C – pieskomil nie je morča). Ako zástupca hlodavcov si potrebuje obrusovať neustále dorastajúci chrup, ten si obrusuje aj na vhodne zvolenej potrave no je vhodné mu ponúknuť aj konáriky, hračky či maškrty. Cez potravu a maškrty sa tiež dokážeme najlepšie skamarátiť s našimi pieskačmi. Ľudská strava, pečivo slané oriešky by sme nikdy nemali ponúkať našim zvieratkám, napriek tomu, že im chutia, sú pre nich škodlivé a dlhodobé podávanie takejto stravy skracuje pieskomilom život, by dokonca môžu uhynúť.
Zdravie
Pieskomily pri dobrej starostlivosti nepatria k vyslovene chorľavým zvieratám a priemerne sa dožívajú 3-4 roky (no niektoré jedince aj 6). Ak máme nevyváženú skupinu, môže dochádzať k šarvátkam, ktoré ak neriešime môžu viesť až k smrti slabšieho jedinca, občasné pošťuchovanie nie je nebezpečné, ak sa hryzú a tečie krv, mali by sme ich od seba oddeliť. Ďalšia vec, ktorá môže naše zvieratká potrápiť je strata chvosta, pieskomily nikdy nechytáme za koniec chvosta – vedia časť chvosta pustiť (resp. stiahnuť kožu), toto zranenie ak sa doň nedostane infekcia nie je život ohrozujúce, ale istý čas spôsobuje problém s balanciou. Ak pri pieskomiloch pozorujeme atypické správanie alebo zdravotné ťažkosti je na mieste vyhľadať veterinára.