Škrečky sa tešia v chovateľstve veľkej popularite, ich spôsob života a relatívne jednoduchá starostlivosť často lákajú si zaobstarať toto milé zvieratko aj k nám domov.
Sú aktívne najmä skoro ráno a potom vo večerných a nočných hodinách (aj keď výnimky sa nájdu), preto by sme si ich zaobstaranie mali dobre premyslieť, pretože neustále budenie spiacich škrečkov v priebehu dňa im spôsobuje zbytočný stres. Ako všetky ostatné zvieratá, aj škrečky však potrebujú vytvorenie vhodného prostredia pre chov a správnu starostlivosť, ktorá by mala byť naviazaná práve na konkrétny druh. Najčastejšie chované druhy škrečkov sú:
Škrečok sýrsky (Mesocricetus auratus)
Tiež nazývaný škrečok zlatý alebo škrečok medvedí. Prvého škrečka sýrskeho sa podarilo odchytiť zoológovi Aharonimu v Sýrii v roku 1930 a aby sme boli presní, išlo o samicu s mláďatami v blízkosti mesta Aleppo. Z potomstva týchto škrečkov dnes pochádzajú všetky chované škrečky sýrske.
Tento robustný druh dosahuje v dospelosti veľkosti viac ako 15 cm a hmotnosť takmer 200g. V dnešnej dobe existuje obrovské množstvo rôznych farebných variantov. Základné sfarbenie je tzv. aguti (s charakteristickou kresbou, no v rôznych farebných variantoch) a ďalšie sfarbenia, ako čierna, albino, šampaň.... Okrem toho sa môžeme stretnúť s rozličnou dĺžkou srsti a rovnako tak typom srsti. Vzhľadom na veľkosť tohto škrečka je odporúčaná klietka s dĺžkou okolo 70cm. Pri dobrej starostlivosti sa dokáže dožiť okolo 3 rokov.
Škrečok džungarský (Phodopus sungorus)
Prirodzený výskyt tohto malého druhu hlodavca je viazaný na trávnaté stepi južnej a strednej Sibíri, Kazachstan a severnej oblasti Číny, kde si robí nory často až do hĺbky jedného metra, počas zimných mesiacov prečkáva v nore s vytvorenými zásobami.
Tento druh dorastá do dĺžky 12 cm a jeho hmotnosť sa môže pohybovať okolo 50 gramov. Pohlavnú dospelosť dosahuje už vo veku troch mesiacov a samička môže mať až 10 mláďat viackrát do roka. Pre vysokú reprodukčnú schopnosť no tiež možnú vzájomnú agresiu je lepšie chovať tento druh samostatne – aj keď viacerí chovatelia poukazujú aj na možnosť spoločného chovu (v dostatočne priestrannej klietke). Okrem základnej farby aguti, boli vyšľachtené aj ďalšie farebné varianty – safírová, biela a merle. Pri dobrej starostlivosti sa škrečok dokáže dožiť až 3 roky.
Škrečok Roborovského (Phodopus roborovskii)
Je to zriedkavejšie chovaný druh škrečka, aj keď sa postupne začína tešiť popularite. Ide o najmenšieho z chovaných druhov škrečkov, ktorý dorastá do dĺžky maximálne 7 cm s hmotnosťou okolo 30 gramov. Jeho domovinou sú suché oblasti Mongolska a severnej časti Číny, púštnemu prostrediu prispôsobil aj svoje prirodzené sfarbenie (aguti) – pieskovo zlatá srsť s tmavšou podsadou a bielou spodnou stranou tela a na labkách má srsť (podobne ako škrečok džungarský).
V zajatí sa však už podarilo vyšľachtiť viacero farebných variantov ako je cinnamon – škoricová, mottled – strakatá. Tento druh škrečka je možné chovať tiež v dostatočne priestrannej klietke či akváriu. Nie sú zdatné lezce, preto by ubikácia nemala byť príliš vysoká – aby sme predišli zraneniam pri páde. Chov je možný aj v skupine, no je potrebné si všímať možnej agresie a tiež myslieť na vyššiu reprodukčnú schopnosť škrečkov. Vzhľadom na malú veľkosť sa škrečok určite nehodí pre malé deti, ktoré by mu pri neopatrnej manipulácii mohli ublížiť. Pri dobrej starostlivosti sa môžu dožiť 2 zriedkavejšie 3 roky.